S veriacimi prežíva radosti i trápenia: Jeden deň s... evanjelickou farárkou

7:00
Ranné stíšenie
Anna zvyčajne vstáva o pol siedmej. Uvarí si kávu, pozrie správy, prípadne ranné televízne relácie, aby sa prebudila do dňa. Keďže jej práca je v prvom rade duchovná, inšpirácie hľadá už ráno – v modlitbe a duchovnej literatúre. Vlastnému stíšeniu sa venuje ešte predtým, ako vykročí za pracovnými povinnostiam. „Po rannej káve, keď som už prebudená, modlím sa, premýšľam, prečítam si niečo z Biblie alebo inej duchovnej literatúry, aby som mala stále nový stimul pre svoju prácu,“ hovorí.

8:00
E-maily a korešpondencia
Niekedy aj skôr, no asi okolo ôsmej si Anna sadá k počítaču, aby vybavila e-maily či inú písomnú korešpondenciu. „Vtedy ma nič nerozptyľuje a môžem sa plne koncentrovať. Čo nestihnem do deviatej, odkladám, pretože dopoludnie mi už vyplnia stretnutia s ľuďmi,“ rozpráva evanjelická farárka. Do jej kancelárie som zavítala práve v tomto čase.

„Večer si vždy urobím zoznam, čo všetko mám na druhý deň vybaviť, aby som na nič nezabudla, lebo niekedy je toho naozaj veľa. Do deviatej sa snažím nedávať si termíny stretnutí, ale nie vždy sa to dá. Keď musím napríklad už o ôsmej začať pracovnú poradu, k e-mailom si ešte sadnem cez obed,“ dodáva.

9:00
Na hospodárskej správe
Anna Polcková je predsedajúcou zborovou farárkou, jej funkcia zahŕňa viac administratívu ako samotné riadenie. „Starostlivosť o budovy vykonávajú zamestnanci hospodárskej správy. Je však na mne a na zborovom dozorcovi, aby sme zamestnancov riadili. Moja kolegyňa však nie je moja podriadená, sme rovnocenné,“ vysvetľuje mi, zatiaľ čo sa presúvame do budovy na druhej strane ulice.

Sídli tam hospodárska správa. Anna sa prišla pozrieť, či je všetko v poriadku a skontrolovať poštu. „Hospodárske veci konzultujem okrem zborového dozorcu s právnikmi, so stavbármi, duchovné s kolegami, závažné rozhodnutia nerobím nikdy sama,“ hovorí mi, zatiaľ čo podpisuje predložené faktúry. Dnes sa sem ešte vráti pred obedom.

9:30
Prichádza do rodín
Na chvíľu sa s Annou rozlúčim. Musí vybaviť pastorálnu návštevu u členov svojho cirkevného zboru. „Sú to starší manželia, ktorí chodia do kostola pravidelne, no pán ochorel a vie sa pohybovať už len po byte,“ stihne mi ešte povedať, kým nastúpi do svojho auta. Z pochopiteľných dôvodov som na návštevu s ňou nešla.

Anna totiž so svojimi veriacimi rieši často aj veľmi dôverné záležitosti. Keďže v bratislavskom cirkevnom zbore pôsobí už vyše štvrťstoročie, s viacerými rodinami má veľmi blízke vzťahy. Prežíva s nimi ich radosti, ale i trápenia. „Mnohí sa stali mojimi priateľmi, mám ich rada a myslím, že oni majú radi mňa. S niektorými sa nestretávam v kostole, ale v rámci pomoci pri aktivitách pre ľudí bez domova alebo pri príprave zázemia pre utečencov zo Sýrie a iných.“

12:30
Pauza
Z návštevy sa Anna opäť zastavila na hospodárskej správe. Musela absolvovať stretnutie súvisiace s majetkovými záležitosťami zboru. Až o pol jednej si na chvíľu vydýchla a dopriala si obed. Niekedy však nestihne ani ten. „Sú dni, keď do mojich plánov vstúpia nepredvídateľné okolnosti, napríklad pohreby či návštevy v nemocnici,“ priznáva Anna, zatiaľ čo sedíme v kuchyni v jej byte, ktorý je na poschodí nad farskou kanceláriou. „Alebo niekedy mi zase zrušia stretnutie a ja mám zrazu dve hodiny voľno. Zvyčajne ho využijem pre seba a vybehnem na hrádzu alebo si zacvičiť do fitka. Pohyb mi robí veľmi dobre.“ Počas náročného dňa ju vie zregenerovať aj dvadsať minút spánku.

14:00
Keď sa chcú porozprávať
Dvakrát do týždňa má Anna trojhodinové úradné hodiny. Počas nich ju ľudia vyhľadávajú z rôznych dôvodov, dvere má vtedy otvorené pre každého. Najčastejšie prichádzajú, keď potrebujú vybaviť krst, sobáš či pohreb, alebo sa chcú stať členmi cirkevného zboru. No často sa chodia jednoducho porozprávať.

Keď riešia v živote ťažké situácie, stratia prácu, majú problémy v rodine alebo sú chorí a potrebujú počuť slová útechy. Anna má však najradšej, keď sa ohlásia dopredu, aby im mohla venovať dosť času a pozornosti. „Aj teraz by mal každú chvíľku prísť jeden pán, ktorý mi to avizoval už v nedeľu v kostole,“ hovorí mi, zatiaľ čo ukradomky pozrie na hodiny.

17:00
Plánované stretnutia
Po úradných hodinách je priestor na večerné stretnutia. Duchovná služba evanjelickej farárky je väčšinou práve o nich, veď hlavnou pracovnou náplňou je starať sa o duše svojich veriacich. O piatej Anna absolvovala stretnutie s dospelými, ktorí sa pripravujú na krst alebo konfirmáciu. Trvalo až do pol ôsmej. Deň predtým sa o takomto čase zase stretávala s rodičmi detí, ktoré budú mať tento rok konfirmáciu. Vo večerných hodinách prebiehajú tiež prípravy na sobáše alebo krsty.

20:30
Príprava na kázeň
Anna si trošku vydýchla, navečerala sa, potom sa utiahla do svojej pracovne. Začala si pripravovať podklady na nedeľnú kázeň. „Najintenzívnejšie sa príprave na nedeľné služby Božie venujem štvrtok, piatok a sobotu. Kázne si pripravujem v dvoch jazykoch – v slovenčine a v nemčine, pretože tu máme malú skupinu karpatských Nemcov, im sa vždy prihováram v ich materinskom jazyku. Kolegyňa zase máva kázne okrem slovenčiny i v maďarčine,“ opisuje mi farárka svoj večer. Príprava na jednu kázeň jej dokopy zaberie aj osem hodín, preto sa jej venuje priebežne počas týždňa. Dnes večer si prečíta nejakú literatúru. Už som na odchode, no predsa mi jedna vec vŕta v hlave.

„Ako to vlastne všetko zvládate?“ pýtam sa jej otvorene. „Veľkou oporou mi je manžel a rodina. Potom spomínaný pohyb, kultúrne podujatia. Čerpám však aj od ľudí, s ktorými sa stretávam. Mnohých z nich obdivujem, ako vytrvalo a odvážne dokážu svoju vieru prejaviť v bežnom živote. Každé stretnutie s človekom mi niečo dá, aj keď ma to možno aj niečo stojí.“ Voľno aj dovolenku si však plánuje tiež, aby, ako hovorí, „nezabúdala, že nie je nenahraditeľná.“ Anna ma vyprevádza s úsmevom a ja som sama povzbudená, čo všetko dokáže človek zvládnuť, keď mu práca, ktorú robí, dáva hlbší zmysel...

Autor: Natália Šepitková
Foto: Robo Hubač, archív A. P.