Vianočný príbeh: O dvoch zázračných drievkach!

Ktoré Vianoce boli doteraz pre vás tie naj? Ako sa ľudia vo vašom okolí zmenili a prečo? Zažili ste nejakú neopakovateľnú chvíľu? Pošlite nám váš vianočný príbeh na adresu: redakcia_zena@centrum.sk pod názvom "Moje naj Vianoce". Nezabudnite uviesť kontaktné údaje, meno a adresu.

Každý jeden uverejnený príbeh bude odmenený špeciálnym balíčkom kozmetiky, v ktorom nájdete očné tiene, trvácne lesky na pery, profesionálne rúže či gélové masky z morských rias. Pošleme vám aj CD s najnovšími hudobnými novinkami s knižkou.

Vyhrajte Váš špeciálny vianočný darček od Žena.sk!

Vaše príbehy:

S darčekmi na schovávačku...

Každé Vianoce bývajú u nás nádherné a je len veľmi ťažko označiť niektoré z nich za tie najkrajšie. Aj keď dnes to nie je už vôbec o darčekoch, boli roky, keď to naše deti prežívali ako všetky deti, ešte veľmi intenzívne a spontánne, práve kvôli nim.

A tak sa raz stalo, že v jeden rok chceli obe deti lyže. No, poviem vám, dalo nám to zabrať, ale napokon sme tie lyže predsa kúpili. Keďže s ich uskladnením bol problém, našli sme im peknú skrýšu za závesom v rohu, vedľa obývačkovej steny, kde nikdy nechodili, pretože to bol veľmi úzky priestor. A tam ostali neobjavené až do Vianoc. Po večeri sme sa z jedálne presunuli k stromčeku do obývačky, kde už boli poukladané rôzne darčeky a obrovský stromček. Deti boli vytešené z darčekov, aj keď bolo na nich vidieť, že skrývali kvôli vytúženým lyžiam aj trochu sklamania.

No a my sme ich v tom nechali... poodkladali sme si darčeky, pozreli sme si spolu krásnu rozprávku a po nej sme išli spolu zapáliť na balkón pár prskaviek. Po návrate manžel poprosil deti, aby mu podali misu s ovocím, pričom mu jeho pričinením spadlo jedno jablko a zakotúľalo sa práve do toho rohu, kde boli lyže. Deti sa vrhli do toho kúta, aby našli zakotúľané jablko...a oplatilo sa im, ale aj nám.

Keď odhalili tie lyže, bolo to niečo úžasné. Radosti a ďakovania nebolo konca-kraja a celé prázdniny strávili na snehu. Naučili sa dobre lyžovať a dodnes využívajú každú možnosť dostať sa na sneh. Už v poradí na tretích - "dvoch zázračných drievkach".

Pozdravuje Hana

Kontakt na skutočného Deda Mráza!

Bolo to pred viac ako tridsiatimi rokmi. V predvianočnom období mi v časopise Kamarát, v rubrike "Chcete si písať", vyšiel inzerát. Medzi moje záľuby vtedy patrilo zbieranie nálepiek zo zápalkových škatuliek. Mala som asi trinásť rokov.

Nepamätám si presne, no mám pocit, že Štedrý deň bol v tom čase pracovným dňom. Aspoň tak mi to vychádza, pretože k nám prišla poštárka. A vtedy prišla práve kvôli mne - s obrovským množstvom listov, plných rôznych nálepiek, vystrihnutých obrázkov na spôsob nálepky a dokonca rozobratých zápalkových škatuliek. Medzi nimi dominoval jeden úhľadne napísaný list, plný krásnych myšlienok a nádherných "naozajstných" nálepiek o akých sa mi v živote nesnívalo. Podpísaný bol Dedo Mráz.

Tento list mi poslal jeden úžasný človek, starší pán, ktorý mi takto spravil obrovskú radosť. Volal sa Dominik Mráz. Po mojom ďakovnom liste sme si vymenili ešte pár listov, avšak život šiel ďalej a v mojom veku bolo vtedy dosť netradičné písať si so starším neznámym človekom. Aj moje záujmy sa časom zmenili. No spomienka na Deda Mráza mi ostala navždy.

Vaša čitateľka Helena