Zažil ŠIKANU aj zosmiešňovanie: Smiali sa mi, že SOM AKO OPICA

Chce zapadnúť medzi rovesníkov, no nedarí sa mu to. Nemohol zostať žiť s mamou, ktorej sa narodil. Prostredníctvom systému sociálno-právnej ochrany detí však našiel mamu „na pečiatku“.

Láska na prvý pohľad
Adam si biologickú mamu nepamätá. Nedokázala sa o neho postarať. Až keď sa dostal k profesionálnej mame Rebeke, nasýtil sa blízkosti iného človeka, lásky a prijatia. A bola to láska na prvý pohľad. Od začiatku sa jej zdal výnimočný. Postupne sa tak zblížili, že si už Rebeka nevedela predstaviť, že od nej raz odíde do novej rodiny. Preto začala s manželom uvažovať o tom, že si chlapca osvoja sami. Podarilo sa im to a po čase im sudkyňa naozaj odklepla nový status. Z Rebeky sa okrem profesionálnej mamy stala aj pestúnka. Anna Štekrová hovorí: „Adamko to často komentuje slovami, že ho jeho mama má na pečiatku. Neuvažuje nad tým, prečo to tak je. Pokladá to za úplne normálnu vec,“ hovorí s úsmevom psychologička.

Pištoľ z kartónu
Napriek všetkému má Adam problém začleniť sa do kolektívu. Jeho rovesníci nie sú schopní prijať ho medzi seba. Na jednom zo sedení sa Anna dozvedá aj veci, pri ktorých stráca slová. Toto je dôkaz: „Ukázal mi pištoľ z kartónu. Bola premyslená do detailov, so zásobníkom aj s nábojmi a mala precízny tvar,“ rozpráva psychologička, ktorá s úžasom počúva, ako 10-ročný chlapec hovorí o tom, ako zbraň používajú policajti na ochranu druhých. Aj on by chcel byť policajt a ochraňovať. Keď sa ho spýtala, kde sa takáto perfektná imitácia zbrane dá získať, s veselosťou jemu vlastnou povedal: „Nikde, ja som si ju vyrobil sám!“

Úloha pre rodiča
Anna máva pravidelné psychologické sedenia s Adamom aj preto, že si zaslúži mať radostné detstvo. A podporu, lebo jeho inakosť rovesníci posúvajú na okraj našej spoločnosti. Posmešky, šikana a vylučovanie z kolektívu sú v tomto prípade na dennom poriadku. Zvyčajne dieťa takýmito náročnými situáciami sprevádza rodič. V náhradnej rodine je však situácia iná ako v tej biologickej. Dieťa, ktoré prežilo stratu svojich rodičov, vníma svoju inakosť a vylúčenie z kolektívu o to citlivejšie. Keďže je Adam pod ochranou štátu, náhradný rodič má právo požiadať o psychologické služby hradené štátom. Podobne ako Rebeka prizvala k spolupráci občianske združenie Návrat.

Prepísané detstvo
S profesionálnou mamou Rebekou a Adamom sa Anna začala stretávať v online časoch, keď prepukla prvá vlna pandémie. Zopár týždňov trvalo, kým sa mohli vidieť aj osobne. Vybudovať si dôveru, kým sa nemohli stretnúť naživo, nebolo jednoduché. Aj dnes sa pre pandémiu zvyčajne vidia len cez monitor počítača, našťastie im to nebráni v práci na posilňovaní Adamových psychologických zručností a sebadôvery.

Adam túži zapadnúť do kolektívu stoj čo stoj. Jeho kvalitu života však ovplyvňuje jeho životný príbeh, kým bol bábätko. Trauma sama od seba nezmizne ani sa z nej nedá „vyrásť“. Bežné sú poruchy učenia, sústredenia, správania či poruchy spánku, tiky... Ale s traumou sa dá pracovať. „A to je práca, ktorú robíme my,“ vysvetľuje Anna Štekrová.

Málo informácií
O Adamovej biologickej mame majú málo informácií. „Nevieme takmer nič o jej zdraví ani o tom, ako žila počas tehotenstva. Alkohol, drogy, fajčenie aj zlé stravovanie totiž môžu ovplyvniť vývoj dieťaťa. Nevieme, čo všetko sa stalo a pravdepodobne sa k tomu už nedopátrame,“ hovorí psychologička. Čo však môžu, je netraumatizovať Adama v súčasných vzťahoch. Nepovažovať ho za zvláštneho, ale za výnimočného. „On je ten, ktorý všetko prežil, zvládol! Najviac mu pomôžeme, ak sa ho naučíme ctiť a rešpektovať. Vnímame ho ako chlapca, ktorý všetko zvláda a robí to bravúrne a s humorom.“

Zašiel až do extrému
Adam počas svojho života prešiel neľahkými situáciami. Na vlastnej koži pocítil šikanu aj zosmiešňovanie. Dokonca ho deti úplne vylúčili z kolektívu. Pestúnka Rebeka urobila v tom, aby mu pomohla prekonať náročné situácie všetko, čo mohla. Dokonca mu vybavila prestup na inú školu. Dnes už je z Adama šiestak. V snahe zapadnúť medzi spolužiakov a nájsť si kamarátov skúša, čo môže. Dokonca zašiel až do extrému. Na sedení u psychologičky sa raz zdôveril: ,,Spolužiaci mi povedali, že sa budú so mnou kamarátiť, len keď budem mať bielu farbu kože ako oni.“ Pochopil to tak, že sa musí prefarbiť. Vzal teda bielu farbu a nafarbil si celé telo. „Nepomohlo to. Smiali sa mi, že som ako opica...“

Otvorená myseľ
„Pre nás je Adam výnimočný, lebo toto všetko nielen prežíva, ale to aj zvláda,“ chváli ho psychologička. Na sedeniach hovorí otvorene o smútku, má nadpriemerne rozvinutú schopnosť empatie, je kreatívny a sám aj nachádza spôsoby, ako uvoľniť napätie a spracúvať negatívne skúsenosti. Začal písať knihu o šikanocvaní, píše listy a odkazy ľuďom, ktorým chce povedať niečo dôležité. Vie, že je iný preto, lebo je Róm. „Mojou úlohou je mu ukázať, že zo svojej inakosti môže čerpať a že to, čo doteraz zvládol, ho posilňuje na jeho ďalšej ceste,“ vysvetgľuje psychologička Anna Štekrová. A hoci Adam vyrastá v pestúnskej rodine, jeho rómsky pôvod ho netrápi, naopak, je naň hrdý.

Príbeh vznikol v spolupráci s občianskym združením navrat.sk