Život mníšky ju dostal na dno: Vyhorela a chcela žiť ako normálna žena!

Maryanne Bravermanová vyrastala v prísnej katolíckej rodine začiatkom 60. rokov. Zatiaľ čo jej vrstovníčky snívali o práci učiteľky, zdravotnej sestry či o živote ženy v domácnosti, ona cítila, že do tohto sveta nezapadá. Mala len 17 rokov, no už vtedy v sebe niesla túžbu po nezávislosti – a hoci snívala o kariére farmaceutky, ešte viac túžila jediné: vypadnúť z domu.

„Ženy zostávali doma, až kým sa nevydali. A ja som to už nevydržala,“ spomínala pre People. Jej matka bola dominantná, mala jasnú predstavu, čo by z jej dcér malo byť – a najväčším snom bolo, aby sa aspoň jedna z nich stala mníškou. Maryanne, ktorá po takom živote nikdy netúžila, nakoniec práve v kláštore videla únikovú cestu. V deň svojich 17. narodenín odmietla dve vysoké školy, nasadla na vlak a odišla do mestečka Peekskill, kde ju čakali testy na prijatie do rehole.

Život mníšky ju spočiatku napĺňal. Pracovala so slobodnými matkami a problémovou mládežou, učila ich remeslá, podporovala ich sebavedomie, hrali na gitarách, spievali, vytvárali komunitu. Po rokoch sa presunula do Brooklynu, kde sa spolu s ďalšími sestrami snažila pomáhať deťom priamo v ich rodinách. Zložila večné sľuby – záväzok k celoživotnej službe Bohu. Bola presvedčená, že to je jej cesta. „Milovala som to, ale až tak veľmi, že som z toho vyhorela,“ priznala po rokoch.

V rozhodujúcom momente vyhľadala terapeuta. „Veľmi verím v terapiu. Keď hovoríte nahlas, počujete samú seba – a odpovede začnú prichádzať,“ vysvetlila. Vtedy si uvedomila niečo, čo v hĺbke duše vedela už dávno: „Nevstúpila som do rádu kvôli Bohu. Urobila som to, aby som splnila matkin sen.“