Na zvieratá nedám dopustiť: Zuzana Stanová bojuje za ich práva už roky!

Neznesie pohľad na týrané a zanedbané nemé tvory, možno preto má doma psíka, ktorého našla v útulku. Je jednou z ľudí, ktorí sa snažia zmeniť legislatívu a tyranom sprísniť tresty.

Iba snaha nestačí
Zuzana vraví: „Zistila som, že tresty za týranie zvierat sú u nás extrémne nízke a hneval ma aj fakt, že postihnutí mohli byť len ľudia, ktorým sa dokázalo úmyselné týranie zvierat. A práve to sa, žiaľ, nedalo často dokázať.“ Majitelia zvierat, najmä tých hospodárskych, to zneužívali a držali ich v nevyhovujúcich podmienkach až do ich smrti. „Tvrdili, že ich milujú, ale nevedeli sa o ne postarať. Nemali peniaze na krmivo, a tak zvieratá hladovali. Nám sa podarilo presadiť, že úmysel týrať sa už nevyžaduje. Vďaka tomu môžu byť hladujúce zvieratá zhabané,“ vysvetľuje Zuzana.

Taká obyčajná prasnica...
Napriek tomu sa občas stretne s prípadmi, ktoré jej vtisnú slzy do očí. Príbehy mnohých zvierat sú často až neuveriteľné. Zuzanu napríklad pred časom priviedla k slzám ukážka dokumentárneho filmu Gunda, ktorý je o živote na farme. „Je o prasnici a jej mláďatách. Plakala som, keď som videla, s akou láskou sa o ne stará, čo všetko prežíva,“ hovorí ombudsmanka.

„Z filmu je vidieť, čo cíti nielen ona, ale aj iné hospodárske zvieratá. Dojalo ma, že tvorcovia dokumentu ukázali, že aj zvieratá chované na mäso sú cítiace bytosti. Ukázali ich prežívanie radosti, ale aj neopísateľný strach. Lebo toto je pred bežnými ľuďmi skryté alebo to mnohí zámerne nechcú vidieť.“

Bezhraničná krutosť
Zuzana si spomína na desiatky zvieracích príbehov. Tvrdí, že do konca života nezabudne na kocúra Hajka. Našli ho zbedačeného a hrozilo, že mu budú musieť amputovať jednu prednú a jednu zadnú labku. „Hajko bol umiestnený v jednom z útulkov a v rámci nášho združenia sme prispeli na jeho liečbu,“ vysvetľuje ombudsmanka a smutne dodáva, že o jednu labku prišiel úplne a o druhú čiastočne. Našťastie však vďaka nej nestratil schopnosť hýbať sa. Srdce človeka bolí aj z prípadov dostrieľanej sučky či psíka poliateho žieravinou. Zuzana sa stretla aj so psom, ktorému vypálili oči žieravinou, alebo so psíkom Flokym, ktorému odhnila zaživa sánka. Majiteľ ho priniesol k veterinárovi len na bežné ošetrenie a neskôr sa ho vzdal.

Druhá šanca
Smutný bol aj príbeh sučky Elizabeth zo Sokolian v Košickom okrese. „S pomocou polície a vďaka jednej statočnej žene sa nám podarilo vinníkov nájsť a dostať ich pred súd. Aj keď sa nedostali do väzenia, boli právoplatne odsúdení,“ hovorí Zuzana. Bratia Adrián (vtedy mal 18 rokov) a Adam, ktorý ma pätnásť, sučke previazali laby aj papuľu drôtom, silonovým lankom a časťou silonových pančuchových nohavíc tak silno, až sa jej zarezávali do kostí. Zavliekli ju pod most a hodili do päťmetrovej kanalizačnej šachty. V nej čakala na smrť asi štyri dni. Keď prišla záchrana, niektoré z rán odhaľovali nervy, šľachy, kosti aj svaly. Boli zahnisané a plné červov. Našťastie sa sučku podarilo vyliečiť a umiestniť do nového domova v Nemecku.

Nesplnený sen
Aj pre takéto príbehy je Zuzana Stanová rozhodnutá pomáhať a tlačiť na zákonodarcov, aby sprísnili legislatívu. Odmalička cítila silné puto k zvieratám. Keď mala osem rokov, dostala prvého psíka, aj keď jej diagnostikovali alergiu na psiu srsť. Jeho prítomnosťou sa akoby zázrakom všetky zdravotné problémy stratili. Dokonca chcela byť veterinárkou. Nesplnilo sa jej to, ale vraví, že táto túžba ju ešte stále neopustila, hoci vyštudovala právo.

Zuzana sa však vracia k svojej súčasnej práci. „Denne v našej bezplatnej právnej poradni prijímame množstvo podnetov na týranie zvierat. Zvlášť brutálny bol napríklad prípad utýraných a vychudnutých ovčiakov v Huncovciach z mája tohto roku,“ konštatuje. Jeden mal veľkú bodnú ranu v chrbte, pravdepodobne od sekery. Druhému psovi sa tiahla hlboká zahnisaná rana od brucha až po semenníky. Neskôr sa zistilo, že mal aj trieštivú zlomeninu panvy. Ovčiak s ranou v chrbte uhynul počas operácie. Druhého museli v dôsledku vážnych zranení utratiť.

Potreba trestov
Zvieracia ombudsmanka je presvedčená, že problém týrania zvierat musíme v spoločnosti riešiť komplexne. „Je dôležité nastaviť efektívne tresty tak, aby páchatelia takéto skutky ďalej nevykonávali, lebo by ich čakali prísnejšie tresty,“ vysvetľuje Zuzana. Hovorí aj o generálnej prevencii, z ktorej vyplýva, že ďalší potenciálni páchatelia v okolí tyrana sa dozvedia o čine a jeho dôsledkoch, ktoré pre nich budú neprijateľné a odstrašujúce.

Nešťastné kone
Keby to tak bolo, možno by mal oveľa veselší život aj kôň Chanson a ďalšie tri kone z istého penziónu v Dolnom Hričove neďaleko Žiliny. „Boli silno podvyživené. Chanson bol najzúboženejší, ale dobre na tom nebola ani dýchavičná kobyla s miernou podvýživou, ďalšia kobyla, ktorá bola na jedno oko slepá a žrebec, ktorý trpel tiež ťažkou podvýživou,“ rozpráva Zuzana. Živorili o hlade pod prístreškom plným výkalov a močovky. Napriek tomu, že majiteľovi kone odobrali, Chansonovi už veterinár nedokázal pomôcť. Neskôr sa zistilo, že ho chudáka gniavila ešte aj rakovina...

V roku 2019 ľudia zvieracej ombudsmanke nahlásili asi 800 podnetov. Za trestný čin týrania zvierat bolo odsúdených 14 páchateľov. Za rok 2020 evidujú zatiaľ takmer 700 podnetov. V 16 prípadoch podali trestné oznámenia.

INFO
Zvierací ombudsman je iniciatíva Aliancie združení na ochranu zvierat a občianskeho združenia FALLOPIA, ktoré sa od roku 2011 zaoberá pomocou zvieratám na úrovni systémových a legislatívnych zmien. Zvierací ombudsman je tím priateľov zvierat, ktorí chcú zlepšiť život zvierat na Slovensku.