10 dôvodov, prečo sa PREJEDÁTE: Porazte ich a konečne schudnete!

Úzkosť má silnú súvislosť s poruchami príjmu potravy. Záchvatovité prejedanie môže byť spôsob, ako zvládnuť starosti či stres. Depresia, zmeny nálady, trauma, závislosť či zneužívanie, to všetko môže zvýšiť pravdepodobnosť, že sa budete prejedať aby ste zvládli svoje emócie. Nájdite si zdravé možnosti na zvládanie svojich emócii, ako je cvičenie alebo meditácia. Stretnite sa s priateľmi, ktorí vás podporia vo vašej snahe jesť zdravšie. A nezdravé jedlo si domov ani nekupujte.

Opakuje sa to v každom článku o chudnutí: Spite, spite, spite. Ak spíte dlhodobo menej ako 7 až 8 hodín denne, vaše telo nestíha regenerovať a nechudne. Ak si dostatočne neoddýchnete, zvýši sa vám hladina ghrelínu, hormónu, ktorý vás podporuje chuť do jedla. Medzitým vám klesne hladina leptínu, hormónu, ktorý znižuje hlad a chuť do jedla. Tieto dva hormóny kontrolujú pocity hladu. Výsledok: Cítite pocit hladu, aj keď vaše telo jedlo nepotrebuje.

Poznáte to? Keď sa nám nedarí, ideme si kúpiť čokoládu alebo zmrzlinu na „nervy“. Pri strese zaplavuje telo hormón kortizol, ktorý hrá úlohu v systéme boja alebo úteku. Aby ste dodali telu energiu po stresujúcej situácii, kortizol vo vás vyvoláva chuť jesť viac. Ak je u vás stres na každodennom poriadku, hladiny kortizolu zostávajú vysoké a nútia vás siahať po občerstvení častejšie.

Poznajú to najmä mamičky s malými deťmi. Jedlo do seba musia nahádzať dostatočne rýchlo, než sa ich dieťa zobudí alebo začne plakať. Niektorým tento zlozvyk zostane už navždy. Ďalším peklom pre žalúdok je rýchly obed pri počítači, keď ani nevnímate, čo jete. Ak sa najete príliš rýchlo, do vášho mozgu nestíha včas doputovať signál zo žalúdka, že už je plný. To znamená, že jete a jete, aj keď už ste dávno sýti. Žujte pomaly a urobte si z každého jedla malý rituál, kedy sa nebudete ponáhľať a bude to len váš čas pre seba. Okrem pozitívneho účinku na vašu váhu vám to pomôže aj odbúravať stres.

Nie nadarmo sa hovorí, že hlad je často skyrý smäd. Nepomôže na neho pivo, ale pohár vody. Počkajte 20 minút a ak aj potom budete hladní, pátrajte ďalej.

Pitie alkoholu znižuje zábrany, a to zahŕňa aj dobrý úsudok o tom, kedy a koľko jesť. Tiež zvyšuje pravdepodobnosť, že budete jesť menej zdravé veci, ako sú jedlá plné tukov a cukru. Štúdie ukazujú, že pitie alkoholu ovplyvňuje časť vášho mozgu, ktorá monitoruje sebakontrolu, a preto je oveľa ťažšie odolať chutnému občerstveniu.

Nie každé emocionálne jedenie sa deje, keď sa cítite na dne alebo prežívate ťažké obdobie. Často sa stane, že ak sme v spoločnosti priateľov, kde sa cítime dobre, jedlo si užívame a nekontrolujeme sa v jeho množstve. Je ľahké nechať sa vtiahnuť do zábavy na spoločenskej udalosti a ignorovať pocit sýtosti a toho, že už nie ste hladní.

Ak preskakujete raňajky, desiatu či obed a presúvate ich na neskôr, s veľkou pravdepodobnosťou vás večer dobehne vlčí hlad a priberiete pekne rýchlo.  Snažte sa jesť pravidelne, napríklad, aby ste medzi jedlami mali pauzu 4 hodiny a naraňajkujte sa najneskôr do jednej hodiny po prebudení. Nevystresujte si telo zbytočným hladom, ktorý spôsobí len to, že sa vám každá zjedená potravina hneď uloží na bokoch.

Jedenie je praktickým východiskom pre extra energiu, ktorá prichádza s pocitom nervozity. Jedlo pomáha odvádzať pozornosť od všetkého, čo vás znervózňuje. Alebo môžete svoj stres zvládnuť tým, že nebudete jesť vôbec. Čo síce môže spomaliť váš metabolizmus, pretože telo si myslí, že hladuje. Keď sa ale konečne najete, je pravdepodobnejšie, že to preženiete.

Niekedy stačí len silná prestava, aby ste mali chuť na jedlo. Štúdie ukazujú, že ak vidíte reklamu s jedlom, zvyšuje to  pravdepodobnosť, že si zoženiete akékoľvek jedlo, ktoré máte po ruke, a dojete ho.