10 (ne)právd o terapii elektrošokmi

Mnohí považujú terapiu za zastarané a barbarské zaobchádzanie s človekom, ktorá sa už nepoužíva. V skutočnosti je ECT ešte stále aktuálny a veľmi častý terapeutický zákrok. Tu sú uvedené najčastejšie mýty a fakty o tomto trochu tajomnom a zvláštnom postupe liečby.

Šok spôsobuje záchvaty (Pravda)
Počas ECT dostane osoba záchvat, ktorý vyvoláva elektrický šok. Je to akýsi reštart nášho vnútorného systému. Ako vypnutie a opätovné zapnutie počítača. Vráti sa do pôvodného, ešte lepšieho funkčného stavu. Záchvat môže obnoviť niektoré neurologické spoje, ktoré "skratovali". Tento postup tiež môže meniť hladiny noradrenalínu, dopamínu a serotonínu, ktoré hrajú úlohu pri depresii.

Je to len na depresie (Mýtus)
ECT sa najčastejšie používa u ľudí s ťažkou depresiou, a to najmä u tých, ktorí majú bludy alebo samovražedné tendencie. Ale väčšina ľudí s depresiou nedosiahne tú mieru, že potrebujú elektrokonvulzívnu terapiu. Mnohí reagujú dobre na ošetrenie liekmi a na psychoterapiu. Liečba sa tiež niekedy používa na zníženie mánie u ľudí s bipolárnou poruchou. Používa sa menej často u ľudí so schizofréniou alebo pri katatonických stavoch, v ktorom ľudia nevedia hovoriť alebo reagovať na podnety.

Používa sa iba v psychiatrických liečebniach (Mýtus)
Nie je presne známe, koľko ľudí podstúpi liečbu každý rok, pretože väčšina štátov nevyžaduje hlásenie. Liečba môže byť v nemocnici alebo v psychiatrickej liečebni ambulantne pri menej závažných prípadoch alebo na základe hospitalizácie v lôžkovej časti. Pacient zvyčajne dostane šesť až dvanásť ošetrení po dobu dvoch až štyroch týždňov. Aby sa zabránilo recidíve, niektorí pacienti dostávajú šoky, akési udržiavacie ECT každé dva týždne.

Je to nebezpečné (Mýtus)
V počiatkoch bola terapia pomerne nespútaná a neregulovaná. História tohto liečenie bola dosť dramatická a ponurá. V súčasnej dobe je však postup už bežný a vykonáva sa pod lekárskym dohľadom. Pacienti sú uvedení do celkovej anestézie pred liečbou, aby bol záchvat a atak svalov len mierny. Istá štúdia zistila asi 2,9 úmrtí na 10.000 pacientov, ďalšia predpokladá len 4,5 úmrtí na 100.000 liečených ľudí.

Môžete prísť o zuby alebo k zlomenine kostí (Pravda)
Existuje riziko zvýšenia krvného tlaku a srdcových arytmií, a to najmä u starších pacientov. Ak má niekto srdcové ochorenia, je kardiológom konzultovaný, liečba môže byť podaná tak, aby zabránila narušeniu srdcového rytmu v priebehu terapie.

Šoky nám nepomôžu, lebo nefungujú (Mýtus)
Účinnosť terapie je pomerne dobre zdokumentovaná, najmä u ľudí s rizikom samovraždy. Asi 85% pacientov sa po liečbe úplne zotavilo. Postup zlepšuje náladu ľudí, nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo samovraždy.

Spôsobí to stratu pamäti (Pravda)
Jeden z najčastejších nežiaducich účinkov je strata pamäti. Hneď po záchvate dôjde u niektorých pacientov ku krátkodobému zmätku. Strata pamäti sa zvyčajne vzťahuje na udalosti, ktoré sa udiali krátko pred liečbou a pre väčšinu ľudí problém netrvá dlhšie ako niekoľko dní, nanajvýš pár týždňov.

Používa sa k trestaniu pacientov (Mýtus)
ECT malo zlú povesť v minulosti, pretože sa šírili správy o riadenom používaní terapie na skrotenie neovládateľne duševne chorých pacientov a bola im indikovaná proti vôli. Takáto prax mohla existovať v USA v 50. a 60. rokoch, často je aj skloňovaná v mnohých amerických filmoch ako Prelet nad kukučím hniezdom. Čas od času sa môže predpísať pacientom s ťažkou depresiou alebo pri akútnej mánii, ak by súd rozhodol, že je to v najlepšom záujme pacienta.

Jedná sa o trvalé vyliečenie (Mýtus)
Nie je preukázané, že je to trvalé riešenie na ťažké depresie. Väčšina pacientov je schopná riadiť svoje depresie a znižuje sa riziko recidívy. Pri častom ordinovaní terapie môže ísť o riziko straty pamäti, učenia a iných porúch CNS.

Ide o poslednú možnosť (Mýtus)
Šoky sú mylne považované za posledné východisko pre ľudí, ktorí sa dovtedy snažili vyliečiť a vyskúšali už všetko možné a stále trpia. ECT sa nepoužíva často z niekoľkých dôvodov: Negatívne vnímanie a stigma liečby, náklady, nedostatočná dostupnosť vyškolených lekárov.

Autor: Simona