Ako si škodíte ponocovaním?

Ako nás ničí pravidelné bdenie počas noci?

Sila pravidelnosti
Rébus zdravej životosprávy, čo sa týka pracovného vyťaženia, zábavy, oddychu, spánku, pitného režimu aj stravovania, ale aj potrebného uvoľnenia a smiechu, tkvie v pravidelnosti. Aby si naše telo skutočne oddýchlo, mali by sme sa ukladať do postele zhruba v tom istom čase každý deň, a to sa týka aj víkendov. Úplne prevrátený spánkový harmonogram človeka mimoriadne vyčerpá a vezme mu energiu, aj keď súhrn hodín spánku môže byť vysoký.

Nekvalitný spánok
Ponocovanie je navyše často spojené aj s bujarou zábavou a požívaním alkoholických nápojov, ktoré už v priemernej miere kvalitnému spánku zamedzujú. Alkoholické nápoje bránia zdravému spánku hneď niekoľkými spôsobmi. Ich požitie znižuje hĺbku REM fázy - zásadnej regeneračnej súčasti spánku, keď znižuje dôležitú frekvenciu kmitania očí za viečkami, počas ktorej snívame. Bráni tiež hlbokému a kvalitnému dýchaniu. Neprospieva ani chemickým procesom v našom mozgu a psychickej regenerácii.

Fáza snívania
Podľa výskumov práve pred a okolo polnoci sa naše telo zregeneruje najviac, podobne je tomu aj v spomínanej REM fáze, na ktorej účel je viacero teórií od vyrovnávania sa s duševnými vnemami, cez regeneráciu častí mozgu, po liečenie zranení tela.

5 tajomstiev výdatného spánku

Prakticky však prebudenie v tejto fáze, do ktorej sa telo dostáva niekoľkokrát za noc v kratších úsekoch, ktoré sa postupne predlžujú a prehlbujú, telo mierne „šokuje" a prebúdzanie sa je oveľa ťažšie. Možno aj preto, že v REM fáze sa nám zvykne jasne snívať a podvedomá psychika "pracuje" na inom poli.

A ak je vnútorný spánkový rytmus dlhodobo narúšaný, telo nevie, kedy ho prebudíte, naservíruje vám podobnú fázu spánku, a tak sa po prebudení doslova strhnete a rozbúcha sa vám srdce.

Nahý spánok: Pomôže vám zlepšiť sny, intímny život i spomaliť starnutie

Mozog v noci funguje inak
Nespanie v noci je vyčerpávajúce aj z iného titulu. Aktuálny britský výskum ukázal, že ponocovanie a nočné pracovné zmeny môžu vyvolávať transformáciu v molekulách génov, z ktorých niektoré sú zvyknuté aktivovať sa len v daných časoch dňa. Sú to takzvané rytmické gény, ktoré zmenami spánkových časov pletieme. Preto bývame napríklad vykoľajení z časových posunov. Môžu následne ovplyvňovať hormonálnu hladinu, náladu, teplotu tela aj mozog.

Autor: Mirka