Cholesterol - tento tichý zabijak vás môže pripraviť o život

Zvýšená hladina cholesterolu v krvi vedie k rozvoju srdcovo-cievnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Zvýšený cholesterol sa však netýka len strednej a staršej generácie.

Choroby srdca a ciev spôsobené ukladaním cholesterolu postihujú až tretinu ľudí. S vekom tento podiel prudko rastie a už pomerne zavčasu. Pri 20- až 24-ročných ľuďoch môžeme nájsť artériosklerotický plát u 10 %, pri 40- až 44-ročných ľuďoch je tento podiel až 31 % a pri 60- až 64-ročných ľuďoch je to až alarmujúcich 76 %. Zvýšený cholesterol vôbec nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Keď je však zvýšený dlhodobo, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako je napríkladzúženie alebo upchatie ciev, čo môže viesť k infarktu, cievnej mozgovej príhode, nedokrveniu dolných končatín či postihnutiu obličiek.

Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi v mladosti významne zvyšuje riziko vážnych zdravotných problémov v neskoršom veku. Je preukázaná príčinná súvislosť medzi hladinou cholesterolu a kardiovaskulárnym rizikom. Na vzorke 262 tínedžerov a mladých ľudí sa skúmala prevalencia koronárnej artériosklerózy intravaskulárnym ultrazvukom. Závery ukazujú, že artérioskleróza, ktorá je zapríčinená aj zvýšeným cholesterolom, sa začína už v mladom veku. Jeden zo šiestich tínedžerov mal artériosklerotický plát v koronárnom riečisku.

Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny vysokým počtom pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Vznik artériosklerózy, ktorej dôsledkom nezriedka býva infarkt alebo náhla cievna mozgová príhoda, bezprostredne súvisí s hladinou tzv. zlého LDL cholesterolu v krvi. Cholesterol je jednou zo základných stavebných látok v ľudskom organizme. Naše telo bez neho nevie fungovať. Najdôležitejšie je však stanovenie hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, pretože práve ten sa ukladá na stenách artérií a je hrozbou. A naopak, čím vyšší je „dobrý“ HDL cholesterol, tým vyššia je hladina ochranného cholesterolu.

Následky zvýšenej hladiny cholesterolu sa môžu prejaviť aj v skoršom veku v dôsledku zanedbávania zdravého životného štýlu. Americká kardiologická asociácia odporúča, aby každý mladý človek vo veku 20 a viac rokov podstupoval v pravidelných päťročných intervaloch testy na cholesterol. Aj vedecký výskumník Stefan Blankenberg z nemocnice špecializovanej na srdcové a cievne ochorenia v Hamburgu tvrdí, že mladí ľudia by mali poznať hladinu cholesterolu vo svojom tele a dbať najmä na prevenciu v podobe zdravého spôsobu stravovania a dostatku fyzickej aktivity.

Najjednoduchším spôsobom ovplyvňovania hladiny cholesterolu je zdravá strava, fyzická aktivita a pravidelné kontroly hladiny cholesterolu a triglyceridov (jednoduchých tukov), ktoré sa vykonávajú aj v rámci preventívnej zdravotnej prehliadky.

Ak sa v rámci pohybových aktivít chystáte napríklad na turistiku, náročnosť trasy a rýchlosť chôdze stupňujte postupne, pretože aj chôdza po horskom teréne vyžaduje fyzickú kondíciu. Ak ste začiatočníčka, začnite dlhšími prechádzkami, pridajte strečing a počas prestávok dodržiavajte pitný režim. Pravidelná turistika pozitívne vplýva na zníženie vysokého krvného tlaku, zlepšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu a vďaka hlbokým nádychom pri výstupoch do kopca sa vám okysličia orgány a zvýši sa kapacita pľúc.