Čo ešte nevieme o AIDS časť II. - HIV a príčiny ochorenia
19. 11. 2004, 2:00 (aktualizované: 14. 7. 2024, 23:34)

V prvej časti seriálu "Čo ešte nevieme o AIDS" sme sa zamerali na charakteristiku tohoto smrteľného ochorenia, vysvetlenie niektorých základných pojmov a stručne sme zhrnuli sprievodné javy, ktoré túto závažnú chorobu sprevádzajú. Dnes si vymenujeme spôsoby, ktorými sa vírus HIV šíri, a zároveň sa pokúsime vyvrátiť domnienky (z lekárskeho hľadiska celkom neopodstatnené) o tom, aké ďalšie cesty môžu viesť k nákaze.
K prenosu vírusu HIV je potrebná takzvaná "infekčná dávka"
Ochorenie AIDS spôsobuje vírus HIV (human immunodeficiency vírus), ktorý patrí do skupiny takzvaných ľudských retrovírov, ktoré môžu v tele prežívať veľa rokov. Existujú dva typy tohoto víru (HIV-1, HIV-2), ktoré sa líšia niektorými vlastnosťami a tieto typy majú svoje podskupiny. Pre laika je smerodajné, že vírus HIV je obsiahnutý v krvi a telesných tekutinách nakazeného človeka - v krvi, spermiách a pošvových sekrétoch. Pri zaschnutí rýchle hynie, pretože je extrémne citlivý na vonkajšie vplyvy. Ničia ho bežné fyzikálne a chemické prostriedky, napríklad teplota vyššia ako šesťdesiat stupňov, bežné dezinfekčné prostriedky alebo i obyčajné mydlo. Iste dobre viete, že i celkom nevýrazným poranením kože alebo sliznice sa tento vírus dostáva do tela príjemcu. Slzy a sliny síce môžu obsahovať malú koncentráciu HIV, ale prenos touto formou sa zatiaľ z lekárskeho hľadiska nepotvrdil. Faktom je, že k získaniu nákazy musí do nášho organizmu preniknúť určité množstvo vírov, ktorému hovoríme "infekčná dávka".
HIV má svoje špecifiká a výskumom stále tvrdo odoláva
Ako už bolo uvedené hore, vírus HIV patrí do skupiny retrovírov. Rovnako ako všetky ostatné víry sa nemôže rozmnožovať sám a preto potrebuje vstúpiť do hostiteľskej bunky. Aj keď toho vedci o víruse HIV vedia v súčasnej dobe už pomerne dosť, stále sa mu darí úspešne odolávať. Má totiž niekoľko zvláštností, ktorými sa líši od ostatných známych vírov. U obyčajných vírov totiž prebieha ochorenie takým spôsobom, že po napadnutí je organizmus "posilnený" a akoby pripravený na ďalší útok vírov. Pre názornosť jednoduchý príklad: ochoreli ste chrípkou, za týždeň ste sa vyliečili a momentálne ste voči vírom viac odolní, je teda veľmi nepravdepodobné, že v blízkej dobe znova na chrípku ochoriete. Bohužiaľ ale nepoznáme jediný prípad pacienta s AIDS, ktorý by získal proti tomuto ochoreniu podobnú imunitu. A preto je teda tak ťažké vyvinúť účinné očkovanie.
Prenos víru HIV pri nechránenom pohlavnom styku
Najčastejšie dochádza k nákaze vírusom HIV pri nechránenom pohlavnom styku. Priznajme si, že väčšina z nás proste nevie, či je náš sexuálny partner SKUTOČNE HIV negatívny. Preto je veľkým rizikom súložiť bez kondómu do pošvy či konečníka. Najvyššie riziko je pri nechránenom styku do konečníka, a to najmä pre pasívneho partnera. Nie každý vie, že prenos infekcie je tiež ľahšia z HIV pozitívneho muža na ženu ako z nakazenej ženy na muža. Riziko nákazy HIV vírusom ďalej zvyšuje prítomnosť iných pohlavných chorôb, oderov a poranení. Tiež pri orálnom sexe nie je možné nákazu vylúčiť. Riziko sa logicky zvyšuje pri kontakte úst so spermiami alebo s pošvovým sekrétom.
Prenos vírusu HIV krvnou cestou
Vírus HIV sa môže okrem prenosu pri pohlavnom styku šíriť tiež podaním infikovanej krvi alebo krvných prípravkov. Ale tento spôsob nákazy je už v súčasnej dobe vo väčšine vyspelých krajín takmer vylúčený. Napríklad u nás na Slovensku sú už šestnásť rokov všetci darcovia krvi kontrolovaní, či nie je ich krv infikovaná vírusom HIV. Pri drobných poraneniach je navyše nebezpečenstvo šírenia HIV víru nepravdepodobné, pretože k nákaze je potrebná vysoká dávka vírusu (vyššie spomínaná tzv. "infekčná dávka"). Napriek tomu je nutnosťou vyhýbať sa spoločnému užívaniu hygienických potrieb (kefiek na zuby, žiletkám...).
Prenos vírusu HIV pri injekčnom aplikovaní drog
Spoločná aplikácia ihiel, striekačiek i roztoku drogy môže viesť k HIV infekcii u užívateľov drog, ďalší spôsob nákazy prostredníctvom krvnej cesty. V dnešnej dobe predstavuje prenos infekcie u injekčných užívateľov drog, napríklad v južnej Európe, Poľsku a na Ukrajine, väčšinou novo registrovaných prípadov HIV pozitivity.
Prenos vírusu HIV z pozitívnej matky na jej dieťa
Každá tehotná žena nakazená vírusom HIV môže nákazu preniesť i na svoje dieťa, a to počas tehotenstva, pri pôrode i kojení. Ale pokiaľ je žena HIV pozitívna, dnešná medicína už dokáže znížiť riziko nákazy pre jej dieťa a znížiť nebezpečenstvo zdravotnej záťaže súčasne i pre matku. Pokiaľ chce žena tehotenstvo ukončiť, potom je HIV pozitivita zdravotným dôvodom k interrupcii. Preto je všetkým tehotným ženám odporúčaný test na prítomnosť HIV protilátok, aby v prípade HIV pozitívneho nálezu mohli byť včas liečené a zároveň mohli znížiť riziko prenosu infekcie na novorodencov. Riziko prenosu z HIV pozitívnej matky na dieťa sa v rôznych krajinách pohybuje medzi dvadsiatimi a tridsiatimi percentami.
Ako sa vírus HIV prenášať NEMÔŽE
Vírus HIV sa prenáša len nechráneným stykom, podaním infikovanej krvi, spoločným injekčným aplikovaním drog a z HIV pozitívnej matky na dieťa pri tehotenstve, pôrode a kojení. Preto nie je dôvod obávať sa nákazy iným spôsobom. Vírus sa totiž rozhodne nedá preniesť pri bežnom spoločenskom styku - napríklad podaním ruky, používaním telefónneho slúchadla, v saune, bazéne, alebo pri spoločnom pobyte v miestnosti s nakazenou osobou! Neriskujete ani vo chvíli, kedy používate spoločný riad alebo toaletu. Preto je zbytočné obávať sa použitia riadu kontaminovaného slinami chorého alebo panikáriť pri požití vody z bazénu či vane. Je dokázané, že tí členovia domácnosti, ktorí s HIV pozitívnym bývajú, nikdy neboli touto cestou infikovaní. Ani pri bozkávaní k prenosu vírusu nedochádza. Teoreticky je síce prenos touto cestou možný, a to v prípade, že by sliny so stopami krvi jedného z partnerov prišli do styku s aftami na ústnej sliznici druhého partnera, ktoré by potom boli vstupnou branou pre vírus. Faktom je, že sliny HIV pozitívneho človeka môžu obsahovať vírus. Ale ten sa v ústach nachádza vo veľmi zanedbateľnom množstve a sliny navyše obsahujú látky, ktoré vírus ničia. Prenos HIV vírusu touto cestou nebol nikdy dokázaný. Ani objímanie, maznanie, dráždenie pohlavných orgánov rukou partnera alebo partnerky bez kontaktu s jeho spermiami či s pošvovými sekrétmi nie je nebezpečné. Vírus HIV neprenáša ani žiadny hmyz. Prenášači niektorých ochorení, akými sú napríklad malária alebo žltá zimnica, sú komáre. Ale nikdy nebol dokázaný prípad prenosu AIDS komárom alebo iným bodavým hmyzom na človeka. Ani domáce zvieratá vás nemôžu nijako ohroziť. Psy, mačky, vtáky a ďalšie podobné zvieratá nie sú nosiči vírusu HIV.
Jedinou správnou cestou je nenakaziť sa
Na záver si ešte raz pripomeňme, že zdrojom vírusu HIV je len a len človek sám, a to či už je "len" nakazený (bez príznakov ochorenia), alebo už vo fáze AIDS. Zdrojom nemôže byť človek, ktorý vírus v tele nemá. Zdrojom nemôže byť ani žiadne zviera. Nebezpečenstvo infekcie HIV vzniká pri každom nechránenom styku. Vysoko ohrození sú drogovo závislí ľudia, ktorí používajú nesterilné injekčné striekačky a ihly. Pravdou je, že ľudia sa prenosu HIV boja oveľa viac, ako by mali, ale nechovajú sa zodpovedne tam, kde by sa naozaj mali báť. Prenos HIV spoločným životom v jednom priestore s postihnutým, spoločným používaním rovnakých toaletných zariadení alebo riadu nie je možný. Nebezpečné sú krv, spermie a pošvový sekrét. Preto je potrebné uvedomovať si stále jednu zásadnú vec - nebojte sa HIV pozitívnych ľudí, bojte sa HIV samotného! AIDS ešte nedokážeme liečiť, ani proti nemu očkovať. Jedinou cestou je vôbec sa nenakaziť.
V ďalšom pokračovaní "Čo ešte nevieme o AIDS" sa mimo iného zameriame na to, čo sa stane, keď vírus prenikne do organizmu a na vedľajšie príznaky infekcie HIV.
Autor: Monika