Čo stojí za operáciou muža na ženu?

Transsexuál má genetickú, somatickú a hormonálnu výbavu, ktorá patrí k jednému pohlaviu, ale jeho sexuálna identifikácia patrí k opačnému pohlaviu. Cíti sa byť teda osobou iného pohlavia, než s akým sa narodil.

Ak sa takýto človek rozhodne svoju situáciu riešiť, čaká ho v prvom rade množstvo psychologických vyšetrení, až potom je možné pristúpiť k fyziologickej zmene pohlavia.

Psychologická diagnóza
Je veľmi dôležitá, lebo pomáha predísť chybným záverom, ktoré by mohli viesť k nevratnému poškodeniu pacienta. V prvom rade sa lekár zameriava na odlíšenie homosexuality, psychózy, psychopatie a transvestitizmu.

Aj po stanovení diagnózy transsexualizmu však človek musí prejsť psychoterapeutickou prípravou k zmene. To, že je možné uvažovať nad zmenou pohlavia, sa dá rozoznať na základe neustáleho diskomfortu z nesúhlasu so súčasným pohlavím, zaujatosti voči vyvíjajúcim sa sexuálnym znakom a dosiahnutia puberty.

Chirurgický zásah je len zásadným prvkom v komplikovanom procese zmeny pohlavia. O správnom načasovaní rozhoduje sexuológ na základe podrobného a dlhotrvajúceho psychologického pozorovania. Súčasťou zmeny je v neposlednom rade aj hormonálna liečba a legalizácia zmeny pohlavia.

Základom chirurgickej techniky pri mužskom transsexualizme je demaskulinizácia, ktorá pozostáva z orchiektómie a penektómie. Prvý zákrok tvorí základný predpoklad pre zmenu pohlavia.

Pri operácii sa odstránia mužské pohlavné orgány a následne sa formuje pošva a ohanbie, dokonca je možné vytvoriť z tkaniva aj klitoris s takou funkciou, akú plní u žien. Za vznikom poprsia jednak stojí hormonálna liečba, v prípade nespokojnosti sa však transsexuáli podrobujú aj operáciám pŕs, či už pre ich skrášlenie alebo „len“ realistickejší a hodnovernejší vzhľad.

Osoby po premene spravidla musia postúpiť rehabilitáciu, jednak kvôli prekonanej operácie, no aj pre samotnú zmenu z jednej osoby na inú. Aj keď samotná „novonarodená“ žena alebo muž zažíva konečne pocit šťastia a spokojnosti kvôli tomu, že je konečne vo svojej koži, s touto zmenou sa musí vyrovnať aj okolie, rodina, kolegovia, susedia, životný partner...

Celková rehabilitácia teda závisí nielen od hojenia a navyknutia tela na nové orgány, ale aj od podpory a porozumenia prameniaceho zo strany tých najbližších.

Autor: Simona