Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Dá sa dnes ešte spoľahnúť na pranostiky?

Reklama

Začiatkom apríla sme chodili s krátkymi rukávmi, v druhej polovici sme sa brodili po členky v snehu. Čo sa to deje?

Ešte donedávna platilo, že na ľudové pranostiky nemajú ani moderné meteorologické družice. A niečo na tom je. Kým neexistovali predpovede počasia, ľudia boli odkázaní na prírodné signály, aby neprišli o úrodu, ktorá bola hlavný zdroj ich obživy. My žijeme inak – pozrieme si predpoveď počasia a zbehneme do supermarketu. Výkyvy počasia sú však v posledných rokoch také nepredvídateľné a šokujúce, že na pranostiky sa vôbec nedá spoľahnúť.

„Pranostiky sú o skúsenostiach našich predkov s dlhodobým pozorovaním po- časia. Zahŕňajú predpoveď počasia, úrody a iných prírodných udalostí, ktoré sa v minulosti obyčajne cyklicky opakovali. Pranostikám vtedy pripisovali pomerne veľký význam práve v súvislosti s úrodou. Je to preto, lebo naši predkovia boli roľníci a ich úroda priamo závisela od počasia,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

Zmrzneme AJ V MÁJI?
Keď máte záhradku, určite každý rok s napätím očakávate, či sa vyplní pranostika o troch studených dňoch, ktoré dokážu nemilosrdne zničiť ovocie a spáliť krehké sadeničky zeleniny. S chúlostivou paprikou a rajčiakmi sa vyplatí po- čkať do 15. mája, teda do Žofie, ktorá podľa pranostiky „ľady láme“. Potom by už malo byť teplo, ale obavám zďaleka nie je koniec. Čo keď príde suché, tropické počasie a slnko spáli všetko, čo ste zasadili? Aj to sa môže stať.

„Pankrác, Servác a Bonifác vošli do dejín ako traja zmrznutí muži. V minulosti to znamenalo, že hoci boli tieto dni v máji, najmä v horských a podhorských oblastiach mohli udrieť ešte posledné prízemné mrazíky a poškodiť úrodu. Hrozbou boli najmä mrazíky vo viniciach. Ak boli ostrejšie, mohli vážne poškodiť vinič a tým ohroziť úrodu hrozna, a teda aj vína,“ vysvetľuje etnologička.

Namiesto čerešní figovníky
Jedna z pranostík hovorí, že „dievka pobozkaná na prvé- ho mája pod rozkvitnutou čerešňou sa do roka vydá“. Lenže všetky čerešne odkvitli už v apríli. Budeme musieť zasadiť iné stromy a poopraviť pranostiku?

„Výkyvy počasia neboli ani v minulosti nič výnimočné, ale v súčasnosti, keď už je viac-menej isté, že nás zasiahlo globálne otepľovanie, pomaly sa vytrácajú klasické štyri ročné obdobia a často skáčeme zo zimy priamo do leta, počasie je nestále a nestabilné. Pranostiky naozaj už neplatia a sú len historickou spomienkou na múdrosť našich predkov. Ak čerešne kvitnú skôr než v máji, môžeme sa pod nimi pokojne bozkávať, no keď ich kvet potom spáli mráz, môžeme len dúfať, že sa to nestane aj s láskou sľúbenou pod rozkvitnutou čerešňou,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

Autor: Jana Brožíková

Vyberáme pre vás niečo PLUS