Déjà vu: Desivý fenomén alebo choroba?


Prechádzate mestom, po ktorého uliciach ste nikdy nekráčali, a zrazu máte pocit, že všetko tam dôverne poznáte. Bola to predtucha očakávaného alebo sa s vami mozog len nemiestne zahráva?

Čo je déjà vu
Déjà vu predstavuje pocit alebo situáciu, ktorá sa vám zdá dôverne známa napriek tomu, že ste ju asi nikdy v živote nezažili. Prečo to tak je? Déjà vu, teda „už videné“, označuje v psychológii jav, keď máte pocit, že ste niečo už raz prežili, videli alebo počuli. Čo za ním stojí? Niektorí vedci predpokladajú, že ho spúšťa prostredie podobné tomu, ktoré ste už niekedy v živote videli. Teda známa ulica, dom alebo situácia.  

Podľa výskumov zažívajú tento jav častejšie ľudia, ktorí si vedia spomenúť na sny, a tí, ktorí veľa cestujú. Naopak, chronickí domasedi a ľudia prežívajúci „bezsenné“ noci, majú nízky predpoklad, že déjà vu niekedy prežijú. O tom, ako a prečo sa déjà vu objavuje, vedci zatiaľ len špekulujú a ich vysvetlenia sa dosť líšia. Podľa psychoanalytikov sú to len vaše priania poskladané do súvislej myšlienky. Psychiatri tvrdia, že za to môže mozog, ktorý nevie v krátkom okamihu správne zaradiť myšlienky a parapsychológovia sa prikláňajú k teórii o útržkoch spomienok z minulých životov.

Déjà vu: Desivý fenomén alebo choroba?

INFO

  • Termín déjà vu prvýkrát použil francúzsky psychológ Émile Boirac ešte v roku 1876.  
  • Prieskumy uvádzajú, že viac ako 70 percent (podľa niektorých štúdií až 80 %) populácie už zažilo déjà vu aspoň raz v živote. Podľa portálu health.com sa déjà vu stane takmer každému a nie je to žiadna psychická porucha.

Je to choroba?
Viacerí výskumníci však pracujú s teóriou, že déjà vu súvisí s poškodením mozgu. Vraj častejšie ho môžu prežívať práve ľudia trpiaci na špecifický druh epilepsie – ide o tú, ku ktorej dochádza v časti mozgu, ktorá spracúva krátkodobú pamäť. Práve déjà vu môže byť príznak i varovanie, že sa blíži epileptický záchvat. Tento jav totiž aktivujú predošlé spomienky. Iní sa domnievajú, že dôvod na „už videné“ môže spôsobovať narušenie istých neurónov v mozgu, alebo je to dôsledok toho, že sa mozog snaží spracovať viacero podnetov naraz, ale sa mu to akosi popletie. Kde je ukrytá skutočná pravda, zatiaľ nie je jasné.

Ako funguje pamäť?
Fenomén „už videného“ nedá spať odborníkom na celom svete. Zaváňa nadprirodzenom a zároveň poruchou v mozgu. Niektorí výskumníci dokonca špekulujú o tom, že déjà vu spôsobuje chybný impulz v mozgu. Ľudská pamäť však funguje inak, ako si mnohí myslia. V mozgu sa totiž neukladajú celé informácie alebo zážitky, ale len ich podstatné časti, napríklad pachy, zvuky, výrazné farby alebo tvary. A z nich si mozog vytvorí spomienku.

Déjà vu: Desivý fenomén alebo choroba?

Déjà vu je sa však považuje za kombináciu niektorých faktorov súčasne, preto sa vám zdá také presvedčivé. Táto teória však nevysvetľuje, prečo nezachytáva skutočné zážitky z minulosti. A tak sa vynára ďalšia z nespočetných hypotéz. Je ňou teória o chybnom vnímaní času. V preklade to znamená, že to, čo práve vidíte alebo prežívate, mozog nesprávne zaradí do pamäte a vám sa zdá, že ste to už niekedy v živote videli.

Prečo vzniká?
Dôvodov môže byť viacero. Jedným z nich je práve vaša pamäť. V minulosti ste totiž mohli navštíviť miesto, ktoré sa na to, kde sa vám déjà vu prihodilo, niečím nápadne podobá. A tak ste pohľadom naň obnovili myšlienky uložené v dlhodobej pamäti a spomenuli ste si na už dávno „zabudnuté“.

Dôkazom o tom, že táto teória je asi najpravdepodobnejšia, je test z roku 2009. Vedci dobrovoľníkom ukázali obrázky, ktoré nemali na prvý pohľad nič spoločné, napríklad drevený plot a šatňu. Testovaní ľudia zažili déjà vu, lebo oba obrázky mali podobnú kompozíciu. Na čo teda vedci prišli? Že nie vždy musíte prežívať spomínaný fenomén. Občas ide len o pocit, ktorý si spojíte s niečím, čo je vám povedomé. A záhada v podobe cesty do minulosti je na svete.

Veľa cestujete
Podľa inej štúdie, ktorú realizovali vedci ešte v roku 2003, majú pocit déjà vu častejšie ľudia, ktorí veľa cestujú a vedia si spomenúť na svoje sny. Niekedy je za tým veľa uložených obrazov v hlave, inokedy bujná fantázia. Preto sa im zdá, že niektoré miesta či situácie už videli alebo zažili.

Autor: Marcela Martinková
Foto: Shutterstock