Demencia sa môže objaviť aj po 40-tke: TOTO sú varovné signály, ktoré sa dajú ľahko prehliadnuť

Kto by to bol povedal. Ale choroba si nevyberá podľa svalov a slávy, píše Zdravie. Pred rokom akčnému hrdinovi diagnostikovali afáziu, teda stratu reči. Jeho stav sa však postupne zhoršoval a lekári v jeho 67 rokoch nakoniec museli konštatovať konkrétnejší nález – frontotemporálna demencia (FTD), jeden z niekoľkých typov tohto ochorenia.

„Problémy s komunikáciou sú, žiaľ, len jedným z príznakov ochorenia, ktorému Bruce čelí. Hoci je to bolestivé, je úľavou, že konečne máme jasnú diagnózu,“ napísali na Bruceov Instagram jeho súčasná manželka Emma Heming Willis a bývalá Demi Moore. „FTD je kruté ochorenie, o ktorom mnohí z nás nikdy nepočuli a môže postihnúť každého. U ľudí mladších ako 60 rokov je FTD najčastejšou formou demencie, a keďže stanovenie diagnózy môže trvať roky, FTD je pravdepodobne oveľa rozšírenejšia, než si myslíme,“ doplnili vo vyhlásení na stránke Asociácie pre frontotemporálnu degeneráciu.

S demenciou žije vo svete viac ako 46 miliónov ľudí, a to je číslo len tých odhalených. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí k desiatim hlavným smrteľným ochoreniam a z tejto pasce sa pravdepodobne nepodarí vybojovať ani Bruceovi Willisovi.

Zvyčajne sa začína zábudlivosťou a končí sa úplnou odkázanosťou na druhých. V súčasnosti nie je známy žiadny spôsob, ako ju vyliečiť alebo zastaviť. Demencia býva dôsledkom poškodenia mozgu, hlavne mozgovej kôry a neskôr aj ďalších mozgových štruktúr, neurodegeneratívneho ochorenia mozgu, ale aj následkom škodlivých procesov ako napríklad otrava orga­nizmu, úraz hlavy či dôsledok poškodenia cievneho zásobenia mozgu. Nenápadné prvé príznaky, ktoré si bežne spojíme s vyšším vekom či únavou, ju robia veľmi zradným ochorením, zvykne sa odhaliť neskoro.

Demencia sa zvykne maskovať za množstvo príznakov, ktoré nepodozrievate. Ktoré to sú? Pokračovanie na ďalšej strane...

Typické problémy s pamäťou sú len jedným z mnohých signálov. Podľa MUDr. Petra Nováka, PhD. z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa nie­ktoré typy demencie môžu prejaviť zmenou osobnosti, poškodením úsudku a schopnosti riešiť problémy, poklesom schopnosti sústrediť sa, narušením reči, ale aj zmenami mimo kognitívnej oblasti.

„Napríklad narušenie spánku, porucha zraku, motorické poruchy, ako triaška, stuhnutosť, pomalé pohyby či halucinácie. U ľudí, od ktorých sa v práci vyžaduje duševná činnosť, sa problémy často prejavia výrazným poklesom výkonu. Obzvlášť dnes je dôležité myslieť i na to, že depresia môže maskovať nástup demencie, ale i simulovať niektoré jej príznaky.“ Na ľahkú váhu netreba brať ani to, ak stratíte zmysel pre humor, záujem o koníčky alebo sa utiahnete zo spoločnosti.

Napriek tomu, že ochorenie najčastejšie postihuje starších ľudí, odborníci zároveň upozorňujú, že ako včasný typ sa môže začať už po štyridsiatke. Kľúčová je preto prevencia, ktorou môžeme ochoreniu predísť alebo ho podchytiť včas a zmierniť tak jeho priebeh neskôr v starobe.

Podľa novej rozsiahlej štúdie uverejnenej v časopise Alzheimer’s & Dementia je adeptom na prevenciu číslo jeden skoré užívanie vitamínu D. Autori to zistili na základe skúmania vzorky vyše 12-tisíc ľudí. Príjem vitamínu D súvisel s dlhším životom bez demencie a v skupine, ktorá užívala doplnky, bolo diagnostikovaných o 40 percent menej prípadov ochorenia. Výrazne lepšie fungoval u žien v porovnaní s mužmi.

Už predchádzajúci vý­skum naznačil, že nízke hladiny vitamínu D sú spojené s vyšším rizikom demencie, vitamín D sa podieľa na odstraňovaní amyloidu v mozgu, ktorého hromadenie je jedným z charakteristických znakov Alzheimerovej choroby a môže pomôcť chrániť mozog pred hromadením tau, ďalšieho proteínu, ktorý sa podieľa na vzniku demencie, uvádza ScienceDaily.

„V súčasnosti máme dostupné dôkazy o krokoch, ktoré vedú k významnému zníženiu rizika vzniku a rozvoja demencií. Patria k nim najmä roky nášho formál­neho vzdelávania a učenia sa vrátane kognitívneho tréningu, pravidelná fyzická aktivita, konzumácia stredomorskej stravy, ďalej nefajčenie, mierna konzumácia alkoholu a pravidelná sociálna aktivita,“ hovorí MUDr. Zuzana Katrenia­ková, PhD. z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Informáciu o tom, že nástup demencie môže výrazne ovplyvniť aj fyzická aktivita, priniesol vedecký časopis The Lancet. Metaanalýza jedenástich štúdií spred niekoľkých rokov ukázala, že pred výrazným poklesom mentálneho zdravia chránil vytrvalostný tréning, najmä beh, bicyklovanie, plávanie, nordic walking, turistika či bežkovanie. V rebríčku sa umiestnilo aj inline korčuľovanie. Týždenne by ste si mali nájsť čas na mini­málne 150 minút, ideálne na 300 minút tréningu miernej intenzity.

Vedci dokonca vyvíjajú test, ktorý by v rámci skríningu dokázal odhaliť demenciu pred prvými príznakmi. Založený je na meraní hladiny oligomérov amyloidu beta, nesprávne zložených agregátov tohto proteínu, ktorý podľa vedcov spúšťa rozvoj Alzheimerovej choroby. Ďalšou možnosťou, ktorú môže okrem prevencie životným štýlom využiť každý, je dať si po štyridsiatke vyšetriť pamäť u klinického psychológa alebo psychiatra.

„Ak počiatočné vyšetrenie podporí podozrenie na kognitívne postihnutie, bude nutné absolvovať viacero vyšetrení, aby sa určila závažnosť, druh a terapia,“ objasňuje Peter Novák. V ideálnom prípade seniora vyšetrí tím lekárov pozostávajúci zo psychológa, psychiatra, neurológa a rádiológa. „Počítačová tomografia a magnetická rezonancia sa používajú na odhalenie prítomnosti mozgových infarktov, nádorov či úbytku mozgovej hmoty. Potrebný je tiež odber krvi. Dobré je podstúpiť aj odber likvoru, ktorý môže s vysokou presnosťou potvrdiť či vylúčiť prítomnosť Alzheimerovej choroby či viacerých ďalších ochorení,“ dodáva odborník.

Žiaľ, možnosti liečby bývajú obmedzené a zameriavajú sa na spomalenie progresie ochorenia. Pri včasnej diagnostike a dobre nastavenej farmakologickej aj nefarmakologickej liečbe však môže byť progres týchto ochorení výrazne spomalený. Prelom v márnom boji môže znamenať očkovacia látka, ktorú vyvíjajú slovenskí vedci na čele s Petrom Novákom. V porovnaní s placebovou skupinou výrazne spomalila klinické zhoršenie o 27 percent a funkčné zhoršenie až o 30 percent. To je skvelá správa.

Aj maličkosti môžu predznamenať nástup demencie. Aké príznaky si všímať? Pokračovanie na ďalšej strane....

Vyvolávajú­ce príčiny demencie dodnes nie sú úplne objasnené, niektoré štúdie však považujú za rizikové faktory vysoký krvný tlak, diabetes a zvýšenú hladinu cholesterolu.