Osamelé sviatky bez rodiny a šibačov: Čo nám bude z tradícií tento rok chýbať?

Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom sa viac polievalo, ako šibalo, na strednom sa polievalo aj šibalo. Medzi známe veršovačky patrili aj tie s humorným podtónom: „Šibem, šibem túto hlavu, aby nebolela, /tento chrbát, aby dobre noše vláčil,/ tieto ruky, aby dávali mužovi peniaze, /túto papuľku, aby nepapuľovala,/ tieto nohy, aby dobre bežali.“ HOVORÍ etnografka Katarína NÁDASKÁ.

Mágia dotyku pri šibaní
Dievčatá sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili. Verili, že po vyšibaní budú svieže, zdravé, opeknejú, takže dievčina, ktorá by nebola vyšibaná či poliata, by mohla počas roka chorľavieť, stratiť krásu. Na korbáč šibačom priviazala stužku a odmenila sa ručne maľovaným vajíčkom, prípadne peniazom. Šibanie bolo magický rituál, kde sa využívala mágia dotyku.

Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich dotyk s dievčenským a so ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne to bolo s oblievačkou – dievčatá a ženy sa oblievali živou vodou – vodou z potoka, zo studne, jej čerstvosť mala dať tieto vlastnosti aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci.

V utorok polievali mládencov
Na hornej Nitre sa na Veľkonočný pondelok oblievalo. Začínalo sa už za svitania. Chlapci polievali dievčatá vodou z potoka, v súčasnosti sa k tomu pridružilo aj šibanie dievčat upletenými vŕbovými korbáčmi. Za polievanie a šibanie dostávali mládenci vlastnoručne maľované vajíčka, štamperlík pálenky, mladší chlapci koláče, prípadne peniaze.

Mládenci sledovali, aby ani jeden dom neobišli – lebo keby sa našla taká dievka, čo nebola vykúpaná – „bola by nanič“. V utorok zvykli dievčatá poliať mládencov – tých, ktorých chytili na ulici. Išlo o starší, žartovný zvyk, ktorý sa dnes už nevyskytuje. V 50. rokoch minulého storočia väčšina mládencov oblievanie dievčat vodou nahradila kropením voňavkami. 

Dievčence vstup zdarma
Na Kysuciach sa pre chlapcov a mládencov začínal Veľkonočný pondelok veľmi skoro – už za brieždenia sa vybrali polievať a šibať. Korbáče si chlapci robili sami a šikovní mládenci mali dlhé korbáče spletené až z dvadsiatich vŕbových prútikov. Parádny korbáč bol vizitkou slobodného mládenca. V Rudine sa tešila veľkej obľube najmä polievačka, v minulosti tam dievčatá hádzali do potoka a polievali vedrami vody zo studne alebo z potoka. Ak mal mládenec s dievčinou vážnu známosť, chodil k nej na polievačku len on sám.

Mládenci dostávali za odmenu kraslice, ale aj uvarené vajíčka a pohárik pálenky. Rodiny, kde mali slobodné, na vydaj súce dievky dávali šibačom aj peniaze, aby mali za čo večer zorganizovať zábavu. Večer bývala spoločná zábava, na ktorú mali dievčence vstup zdarma. Na celom Slovensku sa polievačka a šibačka končila pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať, chodili len „poščaní“.

Mali aj skupinový šibák
V Bukovej mládenci, ale i malí chlapci chodievali po šibačke v skupinkách. Okrem vlastného šibáka mali aj spoločný skupinový šibák. Bol dlhý aj dva metre, upletený z ôsmich vŕbových prútov a práve naň im dievčence priväzovali stužky. Chlapci dostávali ako výslužku ručne maľované vajíčka, neskôr aj čokoládové, čokoládu a drobné mince.

V minulosti sa dievčatá v Bukovej viac šibali, ako polievali. Dnes to robia skôr otcovia so synmi, ktorí chodia spoločne šibať ženy v príbuzenstve. Veršíky pri šibaní sa inovujú, napríklad chlapci dnes šibú v Bukovej takto: „Šibi-ryby mastné ryby,/ od korbáča kus koláča,/ ešte k tomu žuvačku / a euro do vačku.“