Funguje vám termostat?
25. 6. 2016, 7:45

Keď sa v lete viac potíte, možno sa cítite nepríjemne, ale je to normálne. Vaše telo sa tak chráni pred prehriatím. Potenie funguje ako termoregulácia – odparovaním tekutín uniká z tela veľké množstvo tepla. Je to životne dôležitá funkcia, bez ktorej by zvýšená námaha spôsobila kolaps organizmu.
Kedy hrozí prehriatie
Telesný pot obsahuje prevažne vodu, potom sú to látky organického pôvodu a ďalšie zložky, ako sú stopové prvky a minerálne látky – ióny, ktoré potom telu chýbajú, podobne ako voda. Pot má okrem termoregulačnej funkcie aj schopnosť vyplavovať nepotrebné látky, teda akýsi „odpad“. Výhodu má ten, kto sa pri fyzickej aktivite potí viac a „zdravo“. Vyššie straty vody však treba nahradiť dostatočným príjmom tekutín. Aj fyzicky ťažko pracujúci človek sa dokáže adaptovať na prácu v teple, keď dodržiava primeraný pitný režim.
Ak je výkon spojený so zvýšenými stratami tekutín, tvorba potu sa postupne zníži. Veľa tekutín však môžete stratiť aj pri dlhom sedení za počítačom, na porade, pri šoférovaní bez prestávky alebo na dlhých prednáškach. Vtedy stúpne telesná teplota a organizmus sa prehrieva. Klesá účinnosť niektorých biologicky aktívnych látok v tele a zhoršuje sa premena energie. Potenie zvyšuje: nadváha, nikotín, pikantné jedlá, chemicky upravované potraviny, strava bohatá na cukor, sladené nápoje a kofeín v káve alebo energetických nápojoch.
Riziko dehydratácie
Nedostatok tekutín a prehriatie sa navonok prejavujú rôzne: menej sa potíte, naskakuje vám „husia koža“, cítite triašku, kŕče v nohách, rukách a v bruchu. Môže sa pridať aj hnačka, bolesť hlavy, strata orientácie, poruchy rovnováhy, závraty, prudký pokles výkonnosti až neschopnosť niečo robiť.
Nebezpečenstvo dehydratácie stúpa aj pri čoraz vyšších teplotách ovzdušia. Telo cíti vysokú záťaž už pri teplote nad 28 stupňov Celzia. Vyslovené riziko nastáva pri teplotách nad 36 stupňov, keď po polhodine bez dopĺňania tekutín sa reakčný čas spomalí až o 65 percent. Je to, akoby ste mali v krvi 0,5 promile alkoholu! Riziko dehydratácie hrozí nielen pri pohybe či pri práci na vzduchu alebo v príliš prehriatych miestnostiach, ale aj pri jazde v neklimatizovanom aute a pri plávaní v príliš teplej vode.
Strata telesných tekutín vedie k zníženiu objemu krvi. Klesá výkon srdca i prietok krvi v obličkách a v pečeni, teda v orgánoch, ktoré patria medzi najdôležitejšie v riadení látkovej premeny a vnútorného prostredia organizmu. Zároveň sa znižuje aj prietok krvi v zaťažovaných svaloch a pľúcach. V krvi sa nachádza menej kyslíka, preto sa zhoršuje aj nervovo-svalová koordinácia.
Koľko treba vypiť
Najviac 600 až 800 ml za hodinu, pretože množstvo vypitej tekutiny nepodporuje rýchlosť vyprázdňovania žalúdka a vyvoláva nepríjemný pocit plnosti. Neprekračujte toto maximum, dokonca ani vtedy, keď za tento čas reálne stratíte o niečo viac vody. Názory odborníkov na to, aká teplota tekutín je správna, sa rôznia. Jedni tvrdia, že 5 až 10 stupňov Celzia, iní odporúčajú 14 až 16 stupňov najmä v letných mesiacoch. Nikdy však nepite nápoje schladené pod 5 stupňov Celzia. Spôsobujú výraznejšie prekrvenie ústnej dutiny a hltana, preto nielen neuhasia smäd, ale ešte ho vystupňujú.
Doplňajte aj minerály
Spolu s vodou sa strácajú minerálne látky, osobitne horčík (magnézium) a vápnik (kalcium), ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Minerály môžete dopĺňať aj pitím minerálok, iónových nápojov alebo vo forme tabletiek. Vstrebávanie horčíka zlepšujú vitamíny skupiny B, vitamín E a selén. Denne by ste mali v potrave prijať 300 až 350 mg horčíka, športovci o 250 až 500 mg viac podľa odporúčania lekára. Vápnikom z jedla sa nedá predávkovať, pretože jeho vstrebávanie je obmedzené potrebou organizmu. Telo správne využije vápnik vtedy, keď má súčasne dostatok vitamínu D v potrave. Keďže „déčko“ sa mení na účinnú formu vplyvom ultrafialového žiarenia, stačí pridať iba pohyb.
Autor: Jana Brožíková/Báječná ŽENA