Keď sa už len pri zdolaní pár schodov zadýchate, zbystrite. Toto vám hrozí!

Patrí síce medzi zriedkavé, ale veľmi vážne ochorenia. Na Slovensku žije s touto diagnózou 130 pacientov, z toho je 6 percent žien. Zákernosť tejto choroby je v tom, že môže postihnúť kohokoľvek a kedykoľvek. Postupne začne obmedzovať schopnosť chorého viesť normálny život a bez problémov vykonávať každodenné činnosti, napríklad vyjsť peši jedno poschodie či prejsť cez cestu. V obdobiach zhoršenia býva pacient často pripútaný na lôžko. Nakoniec môže viesť až k zlyhaniu srdca a úmrtiu.

Hlavnou úlohou pľúc je prenos kyslíka zo vzduchu do krvi a odvádzanie oxidu uhličitého z krvi do vzduchu. Kyslík je nevyhnutný pre všetky chemické reakcie v tele. Pri týchto reakciách sa tvorí energia. Za prenos kyslíka a vylučovanie oxidu uhličitého sú zodpovedné pľúcne alveoly a kapiláry. Pri ochoreniach dýchacích ciest a pľúcnych ciev tento mechanizmus nefunguje a organizmus trpí nedostatkom kyslíka a tým aj energie.

Existuje päť hlavných druhov pľúcnej hypertenzie, každý z nich postihuje pacienta iným spôsobom. Pľúcna atrériová hypertenzia je zriedkavé, ale zložité ochorenie. Z neznámych príčin začnú steny pľúcnych artérií hrubnúť a postupne zanikajú dolné pľúcne tepny. V zúžených cievach stúpa krvný tlak, ktorý vyčerpáva srdce a bráni správnemu okysličovaniu krvi. Príčina vzniku pľúcnej artériovej hypertenzie vo väčšine prípadov nie je známa. Často býva spojená s inými chorobami, napríklad reumatickými, vrodenými srdcovými chybami, chronickým ochorením pečene. Zriedkavo ide o dedičné ochorenie.

Pri bežnej lekárskej prehliadke sa pľúcnu artériovú hypertenziu väčšinou nepodarí odhaliť. Spočiatku sú príznaky mierne a netypické a ľahko sa môžu zameniť s inými ochoreniami srdca a pľúc. Od objavenia sa prvých príznakov až po stanovenie diagnózy preto môžu uplynúť mesiace, niekedy aj niekoľko rokov. Nájdu sa prípady, keď bola pacientom zistená pľúcna hypertenzia až po tridsiatich rokoch.

„Včasné odhalenie pľúcnej artériovej hypertenzie komplikuje skutočnosť, že jej príznaky sú nešpecifické, veď dýchavica je súčasťou mnohých chorôb. Ku kardiológovi, ktorý na základe ťažkostí a ďalšieho vyšetrenia vrátane echokardiografie vysloví podozrenie na túto chorobu, sa pacienti často dostávajú neskoro, až po tom, keď liečba zameraná na inú chorobu nezaberá, alebo sa pridružia typické prejavy zlyhávania srdca,“ vysvetľuje Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Pľúcna artériová hypertenzia je nevyliečiteľné ochorenie, ale je to jediný druh pľúcnej hypertenzie, na ktorý existujú účinné lieky. Tie dokážu spomaliť priebeh ochorenia, zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života a predĺžiť chorým život. „Kým ešte pred desiatimi rokmi sme chorobu nevedeli priaznivo ovplyvniť,    súčasnosti máme prístup k liečbe na európskej úrovni, ktorú hradia zdravotné poisťovne,“ hovorí kardiológ Milan Luknár.

Všetko závisí od včasného a presného určenia diagnózy. Kým v minulosti bola prognóza prežívania pacientov 2,8 roka, dnes je to viac ako 5 rokov za predpokladu, že sa na chorobu príde v počiatočnom štádiu. Diagnostika a liečba pľúcnej artériovej hypertenzie sa sústreďuje v centrách v Bratislave a v Košiciach.

Najčastejšie príznaky pľúcnej artériovej hypertenzie sú:

* únava
* dýchavičnosť
* závraty, najmä pri sadaní a vstávaní
* mdloby
* opúchanie členkov
* bolesť v hrudníku
* zrýchlený pulz
* búšenie srdca
* modrasté sfarbenie pier a kože