Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Koktanie: problém, ktorý počuť

Reklama

Považujeme ich za menejcenných, ich výroky často spôsobujú úsmevné situácie a dokonca na ich účet kolujú rôzne vtipy, ktoré s radosťou prednášame v kruhu priateľov. Ak nie sú na smiech, vyvolávajú zas prílišný súcit. Ich problémom je koktanie, horšia je však skutočnosť, že čím väčší stres prežívajú, o to výraznejšie sa ich vada prehlbuje. Nemáme na tom tak náhodou svoj podiel aj my, „

normálni“, ľudia?

Koktali intelektuáli aj slávni
Vo svete koluje názor, že koktanie je príznakom vysokého intelektu. I keď ide o príliš zovšeobecnený pohľad na danú problematiku, štatistiky dokazujú, že rozšírenie tohto zdravotného i psychického problému je najvýraznejšie práve vo vyspelých krajinách. Veď nejeden balbutik, teda koktajúci, dosiahol úspechy na svetovej úrovni.

Koktal rímsky cisár Claudius, slávny dramatik Jean-Baptiste Moliére, klasik anglickej literatúry Charles Dickens, či snáď najodvážnejší malý muž všetkých čias Napoleon Bonaparte. V mladosti sa zajakával aj idol žien Bruce Willis a tiež jeho menej príťažlivý, zato rovnako charizmatický francúzsky kolega Gérard Depardieu.

Čo hovoria štatistiky
Vo svete údajne trpí problémom koktania takmer 100 miliónov balbutikov a podľa štatistík štyrikrát častejšie sú touto vadou postihnutí muži ako ženy. Výsledky liečenia preukazujú, že stopercentná účinnosť je len u 10 percent ľudí, výrazné zmiernenie, teda na minimum, dosahuje až 80 percent balbutikov a u zvyšných 10 percent žiaľ nie je úspešná žiadna liečba.

Prečo kokceme
Viac ako o zdravotnú sa predovšetkým jedná o psychickú poruchu, ktorá môže nastať tak v detstve ako i v dospelosti. Stres, či genetický faktor však nie sú prvotnými príčinami, sú len akýmsi štartérom koktania. Najčastejšie sa táto vada vyskytuje u malých detí vo veku dva až päť rokov, vtedy prebieha obdobie formovania rečového prejavu jedinca.

Zatiaľ čo u detí sa najčastejšie jedná o následok silného emocionálneho stresu či zľaknutia, zajakávanie u dospelých je skôr následkom nejakého psychotraumatického šoku. Zriedkavým nie je objavenie koktania po situáciách v priamom ohrození života ako je výbuch, autonehoda, či zemetrasenie. U detí môže byť spúšťačom násilie v rodine, rozvod rodičov, silný pád či iná nehoda.

Ako si pomôcť
Spôsobov je množstvo a každý problém je vo svojej podstate originál. Aktuálne čísla hovoria až o dvesto možnostiach, ako bojovať proti tejto poruche. I keď sa v minulosti uplatňovalo niekoľko overených metód, vrátane tých najdrastickejších, ako napríklad narezávanie koreňa jazyka, tou najzákladnejšou, ale zároveň najzložitejšou je ovládanie svojho psychického stavu. Tak ako pri rôznych iných poruchách, aj tu pomáha odpútanie sa od stresu, napätia, nervozity, vytvorenie psychickej rovnováhy a harmónie vo svojom vnútri.

Pomôže správna technika dýchania, autogénny tréning, či prevádzanie pokojných štýlov cvičenia zameraných predovšetkým na zbavenie sa stresu prostredníctvom zosúladenia práce tela s dychom. Iní sa prikláňajú k hypnóze, homeopatii, akupunktúre, šokovej terapii, alebo ku konzervatívnej liečbe medikamentmi. Údajne zaberá aj spev.

Buďme vnímaví
Napriek tomu, že zdravý človek nie je, ani pri najlepšej vôli, schopný dokonale pochopiť psychiku postihnutého jedinca, určitý podiel k liečbe balbutika môže priložiť každý z nás. Nech je situácia pre vás akokoľvek humorná, nerobte si posmech, naopak snažte sa dotyčnému jeho vyjadrovanie aktívne uľahčiť.

Nejednajte s ním však ako s mentálne retardovaným, pamätajte, že má len rečovú vadu, nie postihnutie mozgu. Skúsme sa k nim chovať ako k plnohodnotným jedincom, dajme im priestor i pokoj, čím vytvoríme ideálne podmienky na zlepšenie ich stavu.

Autor: Lexy

Vyberáme pre vás niečo PLUS