Ktoré choroby dedíme?
22. 8. 2010, 14:00 (aktualizované: 14. 7. 2024, 23:32)

Podstatná časť osobnosti je v človeku zakorenená už pred narodením a jej genetické dedičstvo po rodičoch zodpovedá za kvalitu budúceho života. Človek má 46 chromozómov. Žena má chromozómy 46 XX, muž 46 XY.
Sú umiestnené v jadrách buniek a sú nositeľmi génov, čiže v celej genetickej informácii človeka. Genetická výbava dieťaťa vytvorená z presnej polovice genetických informácií od matky, druhá presná polovica je od otca.
Niektoré deti sa podobajú na rodičov viac, iné menej. K často diskutovaným veličinám patrí napríklad výška postavy. Dvaja vysokí rodičia však nemusia mať vysoké deti. Iná situácia je pri chorobách. Napríklad v rodine sa vyskytuje maniodepresívna psychóza, ktorá je spôsobená mutáciou jedného génu. To je genetická choroba. Tá sa prenáša z potomstva na potomstvo s 50-percentným rizikom.
Lekárska genetika sa zaoberá práve diagnostikou genetických chorôb a vývojových chýb. Genetické choroby delíme na tri skupiny: chromozómové, choroby mutácie jedného génu a polygénne dedičné, čo je väčšina vývojových chýb a napr. vývojové choroby srdca, rozštepové chyby tváre, rozštepové chyby miechy.
Zdroj: 34873.0
portrait of a mid adult man embracing a pregnant woman
Časté problémy so srdcom
Podľa údajov Centra lekárskej genetiky sa na Slovensku narodí približne 0,8 percenta detí s chromozómovými chorobami a asi 2,5 percenta detí s rôzne závažnými vývojovými chybami.
Najčastejšie sú vrodené chyby srdca - asi jedno percento, druhou najčastejšou vývojovou chybou sú rozštepové chyby tváre, miechy, mozgu, ktoré sú už dnes zachytávané prenatálne.
Dedíme aj povahu?
Dedičnosť je pre ľudí veľkou záhadou, pre vedcov už odhaleným tajomstvom, ktoré DNA dlho ukrývala. Dedičnosť má určité pravidlá.
Dedíme zlé vlastnosti, aj dobré, krivú chrbticu, predkus, choroby srdca, niektoré druhy rakoviny, alergie, ale aj veľké ruky, krivé nosy, malé či veľké prsia. Skutočne? A prečo ste potom práve vy nezdedili po mame jej veľké prednosti?
Aká matka, taká Katka?
Nemusí to platiť vždy. Niekedy sa môže príroda proti nám postaviť a telo jednoducho zdedíte po otcovi a všetky dobré vlastnosti po mame. Matkám je jedno, po kom čo zdedíte, hlavne nech ste zdravo vybavená a aspoň do puberty poslúchate. Vy ste však práve v puberte zistili, že niečo nesedí a na maminu sa vonkoncom spredu nepodobáte.
Genofond je inteligentný. Vždy chce byť dokonalejší. To znamená, že keď ste sa "tvorili", telo si vybralo z rodičov skutočne tú lepšiu polovicu. Zistilo, že radšej bude mať matkin rozum a otcove telo ako opačne. Trochu sme to zjednodušili, ale našou úlohou nie je vás zamotať výukou genetiky. Chceme skôr povedať, že ženy s prsiami po otcovi nie sú v žiadnom prípade v nevýhode. Príroda stála aj u nich na správnej strane.
Autor: Paťa, TASR