Kyseliny v jedle: Tieto sú bezpečné!

Aj preto, aby sa predĺžila trvanlivosť výrobku a teda aj čas, počas ktorého sa môže predávať. Zlepšila sa jeho chuť, zatraktívnil vzhľad, ktorý púta a prvotným lákavým vnemom nás vie navnadiť na kúpu.

Všetky "Éčka" nie sú zlé
Emulgátory, konzervanty, farbivá a iné pridané látky zabezpečujú našu neskrotnú chuť po výrobku a sú akýmsi logickým následkom našej doby. Tá je rýchla, progresívna, náročná a instantná. A vyplývajú z nej tomu podobné nároky na stravovanie, ktoré ďalšie nároky logicky potláčajú – napríklad na kvalitu.

Ľudia sú však náchylní riadiť sa len pochopiteľným trendmi a posolstvami. Preto, ak je trend nekupovať "Éčka“, po rýchlom prebehnutí obalu zrakom si takúto potravinu bez bližšieho záujmu nekúpia. Tak je to aj s kyselinami a regulátormi kyslosti. O zdravotných vplyvoch týchto látok v potravinách ľudia nemajú ani poňatia. Ktoré sú vlastne tie najbežnejšie a celkom bezpečné?

Mliečňan vápenatý
Alebo laktát vápenatý priamo dodáva vápnik a podporuje činnosť antioxidantov. Keďže napodobňuje látky produkované telom, je bezpečný. Používa sa ako kypriaca a spevňujúca látka v sušených mliečnych výrobkoch, jogurtoch, salámach, syroch, chlebe a podobne. Prekyselenie môže nastať, keď telo nevie laktáty dostatočne premieňať, napríklad v detskom organizme.

Kyselina citrónová
V prírode sa vyskytuje v citrusových plodoch a inom ovocí, pomenej aj v zelenine. Je to vcelku bezpečná pridaná látka, ktorá reguluje kyslosť a zásaditosť potravín, konzervuje a bráni baktériám a kvaseniu. Pridáva sa do džúsov, marmelád, majonéz, mrazených výrobkov, nátierok. Vo veľkom, neprimeranom množstve môže narušiť zubnú sklovinu.

Kyselina vínna
Celkom bezpečná zložka potravy, ktorou sa obohacujú vína, ovocné šťavy, sladkosti či pečivá.
Vo veľkom množstve môže spôsobiť hnačku, podobne, ako priveľa kyslého ovocia alebo akákoľvek iná rázovitá prírodná potravina.

Uhličitany sodné
Označované ako E500 a z nich najmä sóda bikarbóna je jedlou látkou, ktorá zabraňuje zmenám štruktúry a farby potravín. Pridáva sa do margarínov, koláčov pečiva a má kypriace účinky. Uplatňuje sa aj pri výrobe skla, práškov na pranie, mydiel či papiera. V normálnych množstvách nie je nebezpečná.

Autor: Mirka