Migréna ako bežná bolesť hlavy? Nie! Choroba, ktorú treba liečiť s neurológom

Migréna charakteristika
„Migréna nie je len bolesť hlavy. Je to predovšetkým choroba, ktorú treba liečiť a vyžaduje si sériu neurologických vyšetrení,“ hovorí neurologička MUDr. Iveta Nikolová. Migréna je choroba, ktorá postihuje celosvetovo približne 12 percent populácie. Trikrát častejšie ňou trpia ženy ako muži. Nevyhýba sa však ani deťom. Hoci je v spoločnosti málo akceptovaná, Svetová zdravotnícka organizácia ju zaradila medzi 20 ochorení, ktoré vážne zasahujú do života človeka a obmedzujú jeho prácu a súkromie.

Ataky migrény môžu trvať 4 až 72 hodín a súčasťou týchto záchvatov môže byť precitlivenosť na svetlo či zvuky. Keď pociťujete príznaky, akými je pulzujúca bolesť hlavy zvyčajne na jednej strane, ktorá sa vám pri pohybe ešte viac zhoršuje, ste precitlivení na vyčerpaním, zvýšeným stresom či nedostatkom pohybu alebo čerstvésvetlo a zvuky a k tomu sa pridá aj celková nevoľnosť či zvracanie, mali by ste spozornieť. V tomto prípade nemusí ísť iba o bolesť hlavy vyvolanú momentálnym ho vzduchu.

História migrény
O prvú definíciu migrény sa pokúsil už Hippokrates, ktorý toto ochorenie definoval ako celoživotné. Pôvod slova migréna je odvodený z gréckeho hemicrania“, čo v preklade znamená„ iba polovica hlavy“. Prvé zmienky o tomto ochorení sú známe už z čias Mezopotámie. Z tohto obdobia sa, žiaľ, nezachovala žiadna písomnosť. O výskyte migrény ktorá trápila ľudí už v dávnej minulosti nám viac prezrádzajú egyptské, grécke či rímske písomnosti. Z nich je zrejmé, že naši predkovia si spájali bolesti hlavy s trestami bohov alebo pomstou zlých duchov.

Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli definované ako možné spúšťače migrény aj psychologické faktory, najmä emocionálny stres. Svetová zdravotnícka organizácia dnes zaraďuje migrénu medzi 20 ochorení, ktoré najvýraznejšie zasahujú do života človeka a obmedzujú ho. Medzi známych migrenikov patrili Caesar, Piotr Iľjič Čajkovskij, Vincent van Gogh a tiež aj Johanka z Arku. V dnešnej dobe trpia migrénou Serena Williams, Lisa Kudrow, Ben Afleck, či speváčka Carly Simons.

Prejavy migrény
V spoločnosti je migréna málo akceptované ochorenie, častokrát zamieňané „len“ za bolesť hlavy. Čo to však migréna je a ako sa prejavuje? „Migréna je záchvatovité ochorenie, pre ktoré sú charakteristické silné ataky pulzujúcej bolesti hlavy, strednej až ťažkej intenzity. Tieto môžu trvať 4 až 72 hodín a súčasťou týchto záchvatov môže byť precitlivenosť na svetlo či zvuky,“ hovorí neurologička Iveta Nikolová. Pri migréne je silná bolesť hlavy situovaná na jednej strane hlavy, má pulzujúci charakter a jej zhoršenie môžete pociťovať vtedy keď sa hýbete.

Pri atakoch tohto ochorenia sa spravidla pridružujú aj sekundárne prejavy – niektorí pacienti pociťujú nevoľnosť, dokonca až potrebu zvracať, iným bolesť hlavy zhoršuje už aj bežne obklopujúce svetlo a zvuky. Na základnú diagnostiku ochorenia migréna v domácom prostredí môže poslúžiť aj tento jednoduchý test. Pozrite sa na nižšie uvedenú infografiku. Ak sa u vás vyskytujú aspoň 2 prejavy z prvej kategórie a 1 prejav z druhej kategórie, mali by ste rozhodne požiadať svojho všeobecného lekára, aby vás poslal k odborníkovi – neurológovi, ktorý vás dôkladne vyšetrí a stanoví potrebnú liečbu.

Migréna s aurou
Samotnej bolesti hlavy môže predchádzať tzv. aura. Jej vznik sa spája so senzorickými, pohybovými alebo verbálnymi poruchami. „Jedným z jej najčastejších prejavov sú rôzne vizuálne poruchy. Z ničoho nič môže pacient pociťovať záblesky svetla pred očami, vidieť svetlé škvrny, vlny či rozličné tvary,“ vysvetľuje MUDr. František Jurčaga, primár neurológie Nemocnice sv. Michala v Bratislave.

Aura sa môže prejavovať aj pocitom závratov či oslabenia svalov. Môže sa vám zdať, že sa vás niekto dotýka, alebo cítite akoby pichanie ihlami po rukách či nohách. Tŕpnutie končatín môže v niektorých prípadoch vystriedať pocit ich nekontrolovateľného trhania. U iných pacientov sa aura objaví ako stav dočasného znecitlivenia tváre alebo jednej strany tela. Migrénou s aurou trpí až 30% migrenikov.

Denník migrenika
Migréna si však vyžaduje konzultáciu s lekárom - špecialistom. Pretože ak zostáva neliečená, môže časom stále viac komplikovať pracovný či súkromný život pacienta a obmedzovať jeho život. Aj keď je považovaná za ochorenie žien, nevyhýba sa ani mužom či dokonca deťom. „Pre lepšiu diagnostiku a nastavenie správnej liečby je dobré, aby si pacient viedol tzv. denník migrenika, do ktorého si zaznamenáva dennú aktivitu, jedlo, požitie alkoholu a iné údaje, ktorú môžu pomôcť odhaliť „spúšťače“ migrény,“ hovorí neurologička Iveta Nikolová. Zaznamenávaním si bezprostredných udalostí pred záchvatom migrény pomôže to lekárovi určiť niektoré spúšťacie momenty. Sústreďte sa predovšetkým na: poruchy režimu spánku, hormonálne zmeny, stres, jedálny lístok, meteorologické podmienky.

Spúšťače migrény
Najmä u žien môžu vyvolať bolesť hlavy hormonálne zmeny, napríklad kolísanie množstva estrogénu v tele. Ďalší zo spúšťačov sa môže objaviť ráno. Hneď po prebudení máme v tele viac adrenalínu a menej endorfínov. Práve nízka hladina endorfínov je dôvod, že sa bolesti hlavy objavujú ráno. Svoju rolu zohráva aj počasie. Pociťovať tlak môžeme najmä pri striedaní ročných období, kedy zvykne klesať hladina serotonínu v krvi.

Možno vás prekvapí, že veľkú skupinu spúšťačov migrény tvorí jedlo, hlavne zrejúce, plesnivé syry, presolené a chemicky spracované potraviny. Migréna môže vzniknúť aj vtedy, keď vynecháte jedlo alebo držíte diétu. Spôsobiť ju môžu napríklad aj banány, ktoré sú bohatým zdrojom draslíka, no obsahujú aj látku tyramín. Práve tá môže vyvolať migrénu. Na bolesť hlavy majú vplyv aj nápoje, najmä alkohol ako červené víno a kofeín. V jedle treba sledovať aj potravinárske prísady, najmä sladidlo aspartam a konzervačný glutamát monosodný.

Naopak, ako prevenciu si do jedálnička pridajte celozrnné produkty či zeleninu a ďalšie potraviny s vyšším obsahom horčíka. Pretože práve jeho nedostatok má za následok stavy silnej bolesti hlavy. V lete si dávajte pozor na mrazené potraviny. Keď rozhorúčení siahneme po zmrzline či studenom nápoji, tí náchylnejší na migrénu môžu zažiť náhle ochladenie organizmu a bodavá bolesť hlavy nastupuje už do 30 sekúnd. Ďalším faktorom, ktorý dokážeme sami ovplyvniť, je množstvo spánku.

V ideálnom prípade by sme mali spať 6-8 hodín. Nedostatok spánku alebo jeho nadbytok spúšťajú migrénu. Pre migrenika je zakázanou komnatou fajčenie. Spúšťačom je samotná cigareta v ruke, ale pre nefajčiarov aj pasívne vdychovanie nikotínu. Uškodiť si môžeme aj dlhodobo nesprávnym držaním tela a stresom. Ak sa hrbíme, svaly v zadnej časti krku tlačíme na nervy v krčnej chrbtici, čoho výsledkom sú jednak kŕče svalov na krku, ale aj silná bolesť hlavy. Stres je pre väčšinu pacientov trpiacich migrénou spúšťačom číslo 1. Majte preto svoj denný režim, plánujte si aktivity a pravidelne športujte.

Čokoláda – nepriateľ migrény?
Teória, že čokoláda môže byť spúšťačom migrény, nie je veľmi opodstatnená. Štúdia, ktorej závery prezentoval americký neurológ Kenneth Shulman v lete 2018, nenašla u takmer 96 % zo 606 sledovaných osôb trpiacich migrénou žiadnu súvislosť medzi záchvatmi bolesti hlavy a konzumáciou čokolády. Výskum prebiehal na základe dotazníkového prieskumu medzi pacientmi s migrénou. Tí si počas 3 mesiacov podrobne viedli tzv. denník migrenika a sledovali, ktoré potraviny či iné faktory im mohli následne pustiť migrénu.

Cez digitálnu aplikáciu zaznamenávali subjektívne vnímané spúšťače záchvatov a bolesti hlavy. Keď následne vedci tieto záznamy štatisticky spracovali a zamerali sa na jednotlivé faktory, zistili, že len necelé 3 % respondentov uviedlo, že u nich záchvat migrény mohla naštartovať čokoláda. Navyše je zaujímavé, že medzi sledovanými pacientmi s migrénou boli aj takí, u ktorých mala čokoláda presne opačný efekt. Jej konzumácia ich „zachránila“ pred rozvinutím bolesti hlavy do štádia migrény. Vo všeobecnosti teda čokoládu za preukázateľný spúšťač migrény nemôžeme považovať.

Prevencia
Frekvenciu a intenzitu stavov migrény je možné ovplyvniť. Pacient musí byť dôsledný a dlhodobo pracovať na prevencii. „Dôležité je naučiť sa ovplyvniť faktory, ktoré u vás spúšťajú migrénu. Napr. zvyknúť si na pravidelný rytmus spánku a ranného vstávania, minimalizovať a naučiť sa kontrolovať to, čo vám spôsobuje najviac stresu, a v neposlednom rade dávať pozor na konzumáciu alkoholu a niektorých druhov potravín,“ vysvetľuje MUDr. Nikolová z neurologickej ambulancie Agel Clinic v Bratislave.

Nedostatok alebo, naopak, prebytok spánku úzko súvisí s rozvojom bolestí hlavy a s migrénou. Limit by mal byť v rozpätí 6 až 8 hodín za deň. Ak trpíte migrénou, snažte sa vyhýbať tzv. spúšťačom, medzi ktoré patrí červené víno, čokoláda, plesňové syry či citrusové plody. Tieto potraviny obsahujú zložku podobnú látke vytváranej v mozgu, ktorá okrem iného spôsobuje záchvaty migrény.

Autor: red
Foto: Shutterstock