Mŕtvica ohrozuje aj reč: Rady logopedičky ako sa opäť rozrozprávať

Cievna mozgová príhoda dokáže narušiť reč, zrak alebo pohybový aparát. Záleží to od toho, v ktorej časti mozgu sa stane. Zdravie píše o tom, že naučiť sa po mŕtvici opäť rozprávať nie je jednoduchá, ale ani nesplniteľná výzva. Dve skúsené logopedičky vám poradia, čo by ste mali v takomto prípade robiť.

Poruchu reči, ktorá môže byť po mŕtvici, čiže cievnej mozgovej príhode (CMP) diagnostikovaná, je najlepšie začať liečiť okamžite, ako to zdravotný stav pacienta dovoľuje. Podrobne o tom hovoria logopedičky Mgr. Bianka Rausová a Mgr. Magdaléna Melišová z Neurologickej kliniky SZU a FN Trnava v priloženom videu. „Snažíme sa začať hneď po hospitalizácii a po prepustení z nemocnice treba, aby to bolo do pár týždňov. V lehote do troch až šiestich, najviac dvanástich mesiacov sa mozog dokáže najviac učiť, dokáže sa funkčne prestavať,“ vraví logopedička Mgr. Bianka Rausová, prečo je potrebné konať čím skôr. „Nazýva sa to neuroplasticita a ide o to, že vplyvom terapie dokážu centrá v mozgu, ktoré neboli cievnou mozgovou príhodou narušené, prebrať funkciu tých poškodených.“

Logopéd neučí pacienta jednotlivé slová, ale snaží sa ho naučiť, aby dokázal vykomunikovať všetko, čo potrebuje. Terapia je veľmi individuálna a doslova šitá na mieru, a závisí od rozsahu poškodenia mozgu, ako aj od potrieb pacienta. Kľúčovú rolu pri liečbe zohrávajú príbuzní, ľudia, s ktorými pacient po cievnej mozgovej príhode trávi čas.

„Niekedy sú doslova dôležitejší ako my, pretože sú s pacientom celý deň, celý týždeň. Preto sme radi, ak máme možnosť sa s nimi porozprávať a naučiť ich, ako doma s pacientom trénovať,“ vraví logopedička.

Podľa Bianky Rausovej sú dva základné typy poruchy reči. Buď ide o afáziu, kedy pacient „zabudne rozprávať“, alebo o dizartiu, narušenie artikulácie, kedy pacient vyslovuje slová značne nezrozumiteľne. Nenechajte si nahovoriť babské recepty, ktoré údajne pomáhajú. Napríklad precvičovanie tvárových svalov podľa odborníčky nemá pre obnovenie či zrozumiteľnosť reči žiadny význam.

Podobne posadiť pacienta pred televízor a dúfať, že jej sledovaním sa mu obnoví slovná zásoba, je naivné. „Hovorené slovo príbuzného je najprirodzenejšia forma komunikácie. Navyše, pri afázii je do istej miery narušené aj porozumenie, takže ak pacienta posadíte k filmu či seriálu, kde používajú komplexné dlhé vety, nemusí to ani stíhať vnímať,“ upozorňuje odborníčka. Väčší zmysel má podľa nej púšťať pacientovi obľúbenú hudbu.

Naopak, za dobrú pomôcku pri terapii afázie považuje logopedička Mgr. Magdaléna Melišová bezplatnú aplikáciu Afaslovník. „Logopéd môže v aplikácii nastaviť pacientovi to, na čo sa má sústrediť - na čítanie, písanie či rozprávanie. Ale aby si tam pacient ťukal len tak sám, to nemá nejaký výrazný efekt.“

Podobne čítanie alebo písanie má pre pacienta isto prínos, no mal by ho odporučiť logopéd na základe vyšetrenia. Logopedička upozorňuje, že nielen terapie sú pre napredovanie pacienta dôležité. Podľa nej ho treba najmä zapájať do bežného života, brať ho so sebou napríklad na nákupy, komunikovať s ním o bežných veciach ako čo variť a podobne.

Po akom čase by pacient po CMP s postihnutím reči mohol začať opäť komunikovať, je nevyspatateľné. „Niekomu to trvá roky, niekto sa uchýli viac ku gestám alebo k písomnej komunikácii, a niekto je zrazu po polroku späť a nemá žiadne deficity v reči,” vraví Magdaléna Melišová. Zdôrazňuje však, že sa treba sústrediť vždy na to, čo chce odkomunikovať pacient, snažiť sa ho pochopiť a porozumieť, čo prežíva, nie manipulovať ho aby hovoril to, čo chce jeho okolie.