Nachladnutie

Víry útočia

Za pôvodcu tohoto ochorenia bol dlhé roky považovaný streptokok beta, ktorý vyvoláva ako miestne zápaly, tak i komplikácie v podobe chorôb srdca, kĺbov a ľadvín. Bolo však dokázané, že prvým mikroorganizmom, ktorý postihuje sliznicu ciest dýchacích, nie je streptokok, ale vírus. Napriek tomu, že bola chrípka dlhú dobu známa ako jediný vírus spôsobujúci katar horných ciest dýchacích, v 70.rokoch dvadsiateho storočia boli objavené skupiny vírov, nazývané adenovíry, ktoré napádajú tkanivo nosohltanu a spôsobujú pomerne ľahké ochorenie, mnohými príznakmi podobné chrípke.

Oboje začína náhle. Ochorenia spôsobené adenovírmi však začínajú nádchou, teda zápalom nosnej sliznice, zatiaľ čo pri chrípke sa zvyčajne najskôr objavuje zápal hrtanu a o niečo neskôr i priedušnice. Tiež teplota je väčšinou nižšia ako pri chrípke, a i keď únavu a bolesť hlavy nemožno podceňovať, nebývajú celkové príznaky takého druhu, aby človeka zahnali do postele. Pomerne horšie znášajú ochorenie deti. Môžu mať vysokú teplotu a bolesti brucha spojenú s hnačkou. Pretože dospelí väčšinou ochorenia prechodia, šíria sa infekcie všade, kde sa zdržujú, a prevencia v širšom slova zmysle sa stáva veľmi obtiažnou. Ak sa nám podarí vyhnúť chorobe v čase jej výskytu, dá sa to prirátať len dobrému stavu organizmu a jeho odolnosti.

Odolnosť = hradná priekopa

Nákaza sa šíri kvapôčkovou cestou, vírus preniká do buniek sliznice, v nich sa premnožuje a počas krátkej doby dozrieva. Napadnutá bunka praská, infikuje ďalšie a vzniká obdobie, kedy do narušenej sliznice dýchacích ciest môžu prenikať choroboplodné zárodky a spôsobiť nové štádium zápalu - hnisavé ochorenie. Táto druhá fáza vzniká za predpokladu, že bol organizmus už vopred oslabený, či už nejakým predošlým ochorením alebo zlou životosprávou. Odolnosť znižuje zlá výživa, nadmerné fajčenie a konzumácia alkoholických nápojov, nedostatok spánku a nedostatok pohybu na čerstvom vzduchu a nadmerná záťaž stresom.

Dokonca veľmi nežiadúcimi prvkami pre priebeh choroby môžu byť rezistentné formy mikróbov, ktoré sme si v tele sami vypestovali, keď sme pri predchádzajúcom ochorení nedodržali predpísané dávkovanie antibiotík alebo sme ich nevyužívali v plnom počte, aké nám predpísal lekár. Môže sa tak stať, že sa z celkom nevinného ľahkého ochorenia stane chronický proces s komplikáciami.

Ako teda na ne?

V čase, kedy už je kvapôčkovej infekcia všade okolo nás plno, je trocha neskoro si pripomínať, že bolo vhodné začať v lete s otužovaním, že bolo počas dovolenky na čase využiť čerstvého vzduchu a naučiť sa zhlboka a správne dýchať, že už dávno sme mali nechať fajčenie a nájsť si čas na trocha telocviku a napr. i saunu. V takejto dobe by sme si zle poslúžili, keby sme zanedbanú starostlivosť a odolnosť chceli dohnať naraz, bez postupného zvykania na chlad i náročnejšie cvičenie. Prechladnutie a únava by obranné schopnosti nášho organizmu ešte znížili.

Môžeme si ale svoj stav vylepšiť inak. Zlepšiť podiel vitamínov v strave a obliekať a obúvať sa primerane k počasiu. Uvedomte si len niekoľko paradoxných skutočností. Ako vychádzame oblečení pri rovnakej teplote, napr. v 10 stupňoch Celsia, ak sú na teplomere v decembri alebo koncom septembra? V prvom prípade v teplých zimných topánkach a navlečení do kožuchov a zimných búnd, v druhom prípade naľahko, často ešte v sandáloch.

A ak sa teda chceme vyhnúť vírovým zápalom horných ciest dýchacích, neriaďme sa kalendárom, ale radšej teplomerom. A bolo by dobré pripomenúť i svojim deťom, že "čvachtať" sa v kalužiach je síce zábavné, ale chce to svoj čas a správne obutie. Pripomeňme sebe i členom svojej rodiny, že chvíle, ktoré sa musia po prechladnutí stráviť doma v posteli podľa rád lekárov, sú oveľa dlhšie ako tie, ktoré stačia k prezlečeniu, ak sa niekto z nás na svojich cestách spotil alebo zamokril.

Autor: Viktor