Najväčšie zbrane PROTI VÍRUSOM: Posilnite celkovú odolnosť!

Čo o ňom vieme doteraz? Z choroby sa asi 95 % prípadov zostaví. Okolo 80 % pacientov má mierny priebeh ochorenia. Určite však nákazu netreba bagatelizovať, pretože s vírusom a jeho všetkými možnými dôsledkami doteraz nikto nemá skúsenosti. Akékoľvek predpovede sú neisté a kovid prinajmenšom vzbudzuje rešpekt.

Vírusy vo všeobecnosti obľubujú nefungujúcu imunitu naviazanú na zlú životosprávu. Kedysi nebývali preplnené regály v obchodoch, komorách a špajzách, no nikto naliehavo nehladoval. Dnes máme opačné starosti – nájsť v jedle rovnováhu. Ako sa najesť dosýta, ale zároveň obmedziť prejedanie. Lebo priberáme, ale čuduj sa svete, často trpíme aj podvýživou! V rastúcom bruchu máme všetko možné, len nie dostatok živín, ktoré telo skutočne potrebuje.

Pokiaľ sa koronavírus pokúsi ohroziť silný imunitný systém, ochorenie bude zrejme mierne alebo vôbec žiadne. Nie je to však pravidlo.

Náš spôsob života sa veľmi zmenil: menej sa hýbeme, zriedka sme vonku (teda podaktorí), jeme málo rýb, ovocia, zeleniny, ale o to viac mäsa, cukru a polotovarov plných chémie. Strmo schádzame z cesty životného štýlu vhodného pre náš druh. Jedlo máme síce veľmi bystro naprogramované, dozrie presne, keď potrebujeme, rýchlo a intenzívne, ale jeho výživové hodnoty klesajú s časom, za ktorý dozrieva. Od sviatočnej nedeľnej pečene sme prešli k mäsu a údeninám 3-krát za deň. Kupujeme si drahé výživové doplnky, z ktorých niektoré naším telom iba prejdú, ale zabúdame chodiť na slnko. Čo na tom, že vitamín D je nutný pre imunitný systém a rovnako tak aj na boj s vírusmi?

Dnes priberáme, no zároveň trpíme podvýživou, lebo v rastúcom bruchu máme všetko možné, len nie živiny.

Ak sa koronavírus alebo akýkoľvek iný patogén pokúsi napadnúť jedinca s dobre vybudovaným imunitným systémom, zrejme sa mu podarí vyvolať ochorenie mierne, prípadne vôbec žiadne. Čo je najdôležitejšie? Kvalitne jesť, dobre spať a zbaviť sa stresu, tvrdia lekári už odnepamäti. Rovnako dôležité je však znížiť stres, ktorý môže utlmiť aj ten najvyváženejší imunitný systém. To, čo ľudská imunita doslova miluje, je kvalitný spánok. Hlboký oddych je priamo spätý s ráznou odpoveďou tela vírusom a baktériám.

Čo je najdôležitejšie? Zdravo jesť, dobre spať a zbaviť sa stresu.

Doterajšie čísla ukazujú, že koronavírus dosiaľ viac ohrozuje dospelých vyššieho veku, a to predovšetkým mužov. V akom zmysle? Aj v oblastiach, kde sa muži a ženy nakazia v rovnakej miere, úmrtnosť mužov je očividne vyššia. A tak to bolo aj v ohniskách vírusov SARS či MERS, aj keď SARS postihol viac žien, muži naň zomierali až o polovicu častejšie. Podobne to bolo aj počas epidémie španielskej chrípky v roku 1918.

Môže to byť z niekoľkých dôvodov. Na jednej strane z biologického dôvodu – mužský imunitný systém má horšiu odolnosť voči vírusom, na druhej strane je to spôsob života – muži sa pohybovali v širšom prostredí, stretávali sa s viacerými ľuďmi, ale aj mali (či majú) horšie hygienické návyky. Miernu „dávku“ vírusu totiž môže zničiť aj obyčajné, dôkladné umytie rúk. Niektoré súčasné štúdie však dokázali, že muži venujú umývaniu rúk oveľa menej pozornosti, konzumujú menej vyváženú stravu a oproti ženám taktiež menej spia.

Muži majú nižšiu odolnosť voči vírusom aj horšiu životosprávu – vírusy ich preto „zložia“ viac.

Dôvodov kvalitnejšie a dlhšie spať je hneď niekoľko. Posilní to imunitu, zníži stres, ktorý ju takisto oslabuje, vyplavia sa dôležité hormóny, ktoré jednak zlepšia náladu a zároveň posilnia obranyschopnosť tela. Aby prebehol celý spánkový cyklus, je potrebné spať aspoň 8 hodín. Ľuské telo vtedy vyrába takzvané T-bunky, ktoré chránia pred vstupom vírusov a škodlivín doň. Pozor, ohrozuje ich však únava a pravidelný stres. Vyskúmalo sa, že aj imunita študentov výrazne klesá v skúškovom období, veľký vplyv má aj úzkosť zo zdravotníckeho systému. Strach ľudí z nákazy často hraničí až s panikou, lenže čím väčší stres zažívame, tým hlbšie to utlmuje imunitu.

Ľudia sa boja nákazy a prepadajú panike. Stres potom zhoršuje ich obranyschopnosť.

V novembri roku 2002 v istej juhočínskej provincii zomrel roľník s príznakmi nejasnej vírusovej infekcie. Choroba sa začala šíriť, začali umierať ďalší ľudia. Čínske úrady síce urobili kroky na jej kontrolu, ale Svetová zdravotnícka organizácia bola o situácii informovaná až vo februári nasledujúceho roka. Niektorí odborníci sa domnievajú, že strata štyroch mesiacov mala za následok fatálne oneskorenie v snahe zastaviť šírenie epidémie, z ktorej sa nakoniec vyvinula pandémia.

Počas niekoľkých týždňov sa SARS rozšíril po celom svete, objavil sa takmer v 40 krajinách. Vírusové ochorenie s 10-percentnou úmrtnosťou viedlo zvyčajne k poklesu krvného kyslíka, horúčke, dýchavičnosti a možnému smrteľnému zápalu pľúc. Lekári odporúčali prísnu izoláciu pacientov, pokiaľ možno v podtlakovej miestnosti, aby vírus nešírili von. Zdravotnícky personál mal v kontakte s postihnutými dodržiavať maximálny stupeň ochrany. Hoci epidémiu napokon zvládli s „banálnymi“ ôsmimi stovkami obetí, Svetová zdravotnícka organizácia niekoľkokrát varovala, že voči tomuto typu vírusov nemá ľudstvo ešte zďaleka vyhrané.

Ďalší zo série koronavírusov nie je o nič lepší ako jeho braček SARS (dosahuje vyššiu úmrtnosť) či súčasný COVID-19. Hrozí pľúcnymi zápalmi či zlyhávaním obličiek. U ľudí sa po prvýkrát preukázal pred ôsmimi rokmi v oblasti Arabského polostrova, odkiaľ sa v najbližších rokoch rozšíril ďalej. Na rozdiel od SARS či kovidu je našťastie pomalší a vzájomný prenos medzi ľuďmi vzácnejší. Aj pri ňom sú však prví na rane ľudia s oslabenou imunitou a seniori. Táto nákaza sa spočiatku tvári ako „obyčajná“ chrípka: prejavuje sa horúčkou, kašľom či únavou. Lenže stav sa zvyčajne ďalej zhoršuje, výrazne zasahuje dýchacie orgány i obličky. A v prípade rozvinutia týchto komplikácií býva úmrtnosť pomerne vysoká.

Pandémia chrípky na začiatku 20. storočia zahubila viac ľudí, než koľko ich padlo v 1. svetovej vojne. Hovorilo sa jej španielska. Pred ňou si milión životov vyžiadala ruská chrípka, po nej prišla ázijská a neskôr hongkonská. Predčasom nás vydesila chrípka mexická. Zakaždým rovnaký typ, ale iný kmeň, rovnaké obavy a vysoké nebezpečenstvo. Len v USA „obyčajnej chrípke“ podľahne ročne až 36-tisíc ľudí. Obavy vzbudzuje aj skutočnosť, že je extrémne nákazlivá a podobné vírusy sa objavujú aj u ošípaných a domácej hydiny, ktoré jeme. Úzky kontakt medzi ľuďmi a týmito zvieratami umožňuje výmenu genetického materiálu medzi rôznymi kmeňmi chrípky. Najčernejšie odhady špekulujú o tom, že tak môže vzniknúť podobne ničivý kmeň, ako bol ten „španielsky“, dodnes považovaný za príčinu najväčšej epidémie v histórii ľudstva vôbec.

Viac o víruse a liečbe v novom špeciály: