NÁLADY podľa počasia: Mávate aj vy tzv. jesenné blues?

Väčšina výskumov prepojenia nálad s počasím ukazuje, že počasie môže mať podstatný vplyv na to, ako sa cítite.

Štúdia z roku 1979 poznamenala, že počasie môže človeku ovplyvniť náladu prostredníctvom symbolických asociácií – vyvolaných vnemov. Keď je pekne, môže vám byť skrátka lepšie, lebo slnečno sa podvedome prepája so spomienkami na kúpanie, pikniky, výlety a dovolenky, zatiaľ čo škaredo so zrušenými plánmi a s nepohodlím.

Štúdia z roku 2008 zas predostrela, že pekné počasie dokáže vo väčšej miere oblažiť negatívne naladených ľudí ako tých pozitívnych, na ktorých nemá až taký výrazný účinok.

Takzvaná sezónna afektívna porucha je oficiálny typ depresie, ktorá prichádza spravidla s chladnejšími ročnými obdobiami. Zvyčajne sa začína na jeseň, pokračuje v zime a ochabuje na jar. Pomáha pri nej svetelná terapia s umelým žiarením špeciálnej lampy, ktoré imituje denné svetlo. Tzv. poruchou SAD trpí údajne až každý tretí človek.

Ďalším dôležitým zistením je, že počasie u človeka ovplyvňuje chvíľkovú náladu viac ako celková pohoda a spokojnosť v živote. Nemecká štúdia z roku 1983 vyzvala ľudí v daždivých a slnečných dňoch, aby opísali svoju momentálnu náladu, ale aj celkovú pohodu a spokojnosť v živote. Účastníci hlásili vyššiu úroveň chvíľkového šťastia v dňoch, keď bolo slnečno, zatiaľ čo v daždivom období to bolo naopak. Demotivujúci účinok majú nielen mrazivé dni, ale aj extrémne letné horúčavy. Vtedy máte väčší sklon k pasivite, lenivosti a únave. V tých letných vás aspoň rozveseľuje slnko.

Aj fyziologické procesy v tele spojené s počasím môžu vyvolávať depresiu. Slnečný vitamín D je jedinečný a potrebný a mnoho ľudí ho nemá dostatok ani v lete. Veľkú analýzu témy uskutočnili kanadskí vedci v 14 štúdiách. Preukázali, že existuje silná súvzťažnosť medzi depresiou a nedostatkom déčka. Ďalšie štúdie potvrdili, že slnečné žiarenie výrazne zlepšuje náladu.