Plomby z amalgámu: Riziko?
17. 12. 2010, 12:00

Po celý čas, čo sa amalgám používa, ho sprevádzajú dohady o jeho bezpečnosti. Odborníci žiadne vážnejšie výhrady nikdy nepreukázali, ale aj tak trvajú ďalej.
Dôvodom je možný obsah jedovatej ortuti. Ručne miešaný, tak i dózovaný amalgám (vopred pripravený pomocou stroja, ktorý dodržiava presné množstva a vždy dosiahne presné zloženie), sú prakticky rovnaké.
Malé množstvo ortuti uniká z plomb do úst v oboch prípadoch. U tých, ktoré mieša sestra alebo lekár priamo pri ošetrení, to je najskôr o niečo viac. Aj tak ide v oboch prípadoch o zanedbateľné a zdraviu neohrozujúce množstvo.
Dokonca ani staré amalgámové výplne neškodili zdraviu viac, než plomby zhotovené v posledných rokoch so zmeneným zložením zliatiny.
V Škandinávii sa však amalgámové plomby neodporúčajú, pretože uvoľnená ortuť by zbytočne zaťažovala organizmus, do ktorého sa ťažký kov dostáva s rybím mäsom.
Miestni ľudia ho jedia tradične vo veľkom množstve, ktoré sa vôbec nedá porovnať s konzumáciou morských rýb na Slovensku. Morské ryby ju pritom majú v mäse v posledných rokoch pomerne vysoké množstvo.
Kritici amalgámu predovšetkým hovoria o vplyve alergie, zníženie imunity či zápaloch. Vedecké výskumy však tieto súvislosti nepreukázali za celých sto rokov používania amalgámových plomb.
Napriek tomu táto hmota nie je vhodná vždy a pre každého a skutočne existujú ľudia, ktorým vážne amalgám nevyhovuje. Sú to hlavne jedinci, ktorí zle znášajú kovy a majú napríklad alergické reakcie na koži, keď nosia šperky a podobne.
Niekedy títo pacienti môžu mať pocit ťažko popísateľného nepohodlia v ústnej dutine. Im potom obyčajne skutočne pomôže, ak sa amalgámové plomby vymenia za iné výplne s nekovového materiálu.
Amalgámové plomby tiež preukázateľne nesvedčia ľuďom s diagnostikovaným únavovým syndrómom. U väčšiny z nich bolo laboratórne preukázané, že ich biele krvinky reagujú inak na prítomnosť kovov než zdravá populácia.
Autor: Alena