Pozor na verejné toalety. Číhajú tam tieto choroby!

Ako konštatuje magazín Zdravie, pohlavne prenosné choroby sa na verejných WC cez záchodovú dosku preniesť prakticky nemôžu. Tento mýtus je často rozšírený, ale odborníci uvádzajú, že pohlavne prenosné choroby vyžadujú na prenos priamy kontakt s telesnými tekutinami (semeno, krv, vaginálny sekrét) alebo pohlavnými orgánmi infikovaného človeka.

Riziko kontaminácie je teda pri nechránenom pohlavnom styku - orálnom, vaginálnom alebo análnom sexe. Ale chytiť pohlavnú chorobu prostredníctvom záchodovej dosky je takmer vylúčené, pretože baktérie a vírusy spôsobujúce tieto choroby nemôžu dlhodobo prežiť mimo ľudského tela a sú citlivé na vysušenie a zmeny teploty​.

Ku kontaminácii by mohlo dôjsť za veľmi špecifických podmienok. Napríklad hepatitídu B alebo HIV by ste mohli chytiť, ak by bola na záchodovej doske kontaminovaná krv či jej neviditeľné stopy a tie by sa dostali do kontaktu s vašou krvou, napríklad poranením sa o záchodovú dosku alebo krátko predtým, než by ste si na ňu sadli. Nepravdepodobné, však?

Záchodové dosky na verejných WC ale skutočne môžu prenášať niektoré vírusy a baktérie. Existujú štúdie, ktoré to skúmali. Medzi takto prenosné choroby patria napríklad norovírus spôsobujúci žalúdočnú chrípku, E. coli, shigella, streptokoky a stafylokoky odolné voči antibiotikám. Riziko infekcie je opäť vyššie, ak máte na koži otvorené rany. Väčšina prenosov sa však udeje skôr cez ruky a povrchy, ktoré chytáte - kľučky dverí či vodovodné kohútiky, než cez samotné záchodové dosky​.

Na zníženie rizika ochorení súvisiacich s týmito patogénmi sa odporúča to najjednoduchšie - po použití toalety si dôkladne umyť ruky, prípadne použiť antiseptické obrúsky a nepoužívať sušiče rúk. Na otvorenie dverí pri odchode z WC použite kúsok papierovej utierky, aby ste kľučku už umytou rukou nechytali. A vyhýbajte sa toaletám, ktoré sa pravidelne neumývajú a ktoré sú vybavené otvorenými odpadkovými košmi.

Je ale evidentné, že nákazy na verejných WC sa asi všetci obávame. V jednom britskom prieskume z roku 1991, ktorého sa zúčastnilo 528 žien, 85% z nich uviedlo, že si pri močení len pričupnú nad verejný záchod, 12% si sedadlo obložilo papierom a iba 2% si sadli rovno na dosku.

Norovírus spôsobuje závažné hnačkové ochorenia. Nákaza hrozí po celý rok, v našom podnebnom pásme sa typicky vyskytuje v chladnejšom období roka. Vyvoláva zvracanie, žalúdočné kŕče, nevoľnosť, bolesti hlavy, bolesti svalov, malátnosť, zimnicu, zvýšenú teplotu.

Ak sa stav neskomplikuje iným ochorením, príznaky netrvajú dlhšie než 12 až 72 hodín a nezanechajú žiadne trvalejšie následky. Očkovať sa proti týmto vírusom doposiaľ nedá, norovírusy sú rezistentné a šíria sa rýchlo. Po ich prekonaní ste imúnni len približne osem týždňov.

Hoci je baktéria Escherichia coli, známa pod skratkou E. coli, bežnou súčasťou črevnej mikroflóry človeka, existujú tiež kmene, ktoré sú patogénne a môžu v organizme parazitovať.  Baktéria spôsobuje črevnú infekciu, niektoré jej druhy vyvolávajú nebezpečné vnútorné krvácanie.

Ochorenie sa prejavuje krvavou hnačkou, pri ktorej je nebezpečná dehydratácia, nevoľnosť a žalúdočné kŕče, a to 3 až 4 dni po kontakte s E.coli. Spôsobiť môže chudokrvnosť, infekcie močových ciest, v horšom prípade ochorenia krvi a zlyhávanie obličiek, ktoré človeka ohrozujú na živote.  Niektoré kmene tejto baktérie sú rezistentné voči jednému alebo viacerým druhom antibiotík.

Baktérie shigelly spôsobujú pomerne častú črevnú infekciu nazývanú dyzentéria, šigelóza či úplavica. Ak sa jeden člen domácnosti nakazí infekciou, musia byť liečení všetci ľudia žijúci v domácnosti, ide o vysoko nákazlivé ochorenie. 

Najčastejším príznakom infekcie červami je svrbenie okolo konečníka – príznak, ktorý môže viesť k väčšiemu zamoreniu, keď si človek poškriabe postihnutú oblasť a následne prenesie parazity ďalej. Hlavné prejavy dyzentérie sú teplota, bolesť brucha, bolestivé nutkanie na stolicu, vodnaté stolice s prímesou hlienu a krvi, vracanie a celková slabosť. Pri liečbe sa využívajú antibiotiká, probiotiká a dôsledná rehydratácia.

Streptokokové infekcie sú agresívne a ťažko sa ich zbavuje. Sú vysoko nákazlivé. Tieto infekcie majú rôzne prejavy a napádajú rôzne časti tela. Najčastejšie spôsobujú choroby dýchacích ciest sprevádzané týmito príznakmi: ostrá bolesť hrdla, bolestivé prehĺtanie, napuchnuté krčné mandle,
citlivé uzliny na krku, horúčka, bolesť hlavy, vyrážka.

Streptokoky vyvolávajú choroby, ako sú napríklad angína, zápal priedušiek, zápal stredného ucha, zápal močových ciest, ruža, zápal mozgových blán. Baktéria Streptococcus pneumoniae spôsobuje zápal pľúc. Liečba je často komplikovaná a málo účinná v súvislosti so zvyšujúcou sa rezistenciou baktérií na antibiotiká.

Patrí k najrezistentnejším baktériám voči antibiotikám. Niekomu nespôsobí žiadne problémy, iný však môže skončiť s toxickým šokom, poškodením srdca a pľúc, syndrómom respiračného zlyhania či dokonca multiorgánovým zlyhaním.

Prejavy ochorenia sú veľmi široké. Môže to byť nádcha, bolesť hrdla, horúčka, hnisavé ložiská na koži, bolesti brucha, hnačka, vracanie, ale aj mdloby či výpadky vedomia.