Pretrvávajúci kašeľ: Kedy musíte zájsť za odborníkom? Aké choroby signalizuje?

Ako píše Zdravie, pri pretrvávajúcom osemtýždňovom kašli by ste mali navštíviť odborníka. Ten môže signalizovať aj vážnejšie ochorenia ako rakovina. Odhaliť alebo vylúčiť sa ich podarí len po dôkladnom vyšetrení.

Aj vás už túto jeseň chytila nejaká respiračná viróza? Často ju sprevádza suchý, dráždivý kašeľ, pocit sucha a škriabania v hrdle, bolesti kĺbov a svalov, často aj triaška, zimnica a vysoká teplota. A samozrejme celková únava organizmu. Sezónnu chrípku vyležíme a pokračujeme ďalej, aj keď postvirózny kašeľ často trvá ešte 6 – 8 týždňov. Veľa viróz tohto obdobia sa správa ako pľúcna fibróza. Tá je však oveľa závažnejšia.

Niekedy sa o nej hovorí ako o ochorení, ktoré je horšie ako rakovina. Ľudia s ňou žijú priemerne len päť rokov, teda menej ako pacienti s väčšinou onkologických ochorení. Lekári chorobu nevedia úplne vyliečiť, no vedia spomaliť jej postup. Čo to pľúcna fibróza je a ako sa prejavuje? Pri akom inom primárnom ochorení môže vzniknúť? A čo vám pri nej hrozí?

Pokračovanie na ďalšej strane...

Pľúcna fibróza je ochorenie, ktoré spôsobuje nahradenie funkčných jemných mechúrikov pľúc väzivom alebo fibróznym tkanivom. Pľúca sa následne stávajú tuhšími, menej poddajnými, je väčší problém ich roztiahnuť a hrubšia stena spôsobuje aj problémy s výmenou kyslíka a kysličníka uhličitého medzi mechúrikmi a krvou. Príčin, ktoré môžu túto fibrozitáciu pľúc alebo pľúcnu fibrózu spôsobiť, je viacero. Známych je približne 200.

„Idiopatická pľúcna fibróza má slovíčko idiopatická preto, lebo nevieme prečo napríklad u 50-ročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú pre toto ochorenie charakteristické. Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia, alebo niečim v genetickej informácii, čo človeka takto hendikepuje,“ hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.

Pľúcna fibróza môže vzniknúť aj pri dlhodobom vdychovaní škodlivín - uhlíkového prachu, kremičitého prachu alebo ťažkých kovov ako sú chróm alebo napríklad azbest, no aj plesní, organického prachu, prachu z vtáčieho trusu. Spôsobiť ju môžu aj rôzne baktérie vyvolávajúce zápal pľúc s následne hojenými jazvami a často aj vírusy.

Keďže cez pľúca preteká veľké množstvo krvi, niektoré látky sa sem dostanú touto cestou. Ako napríklad niektoré lieky alebo aktívne látky pri iných ochoreniach. Tie sa dostávajú do pľúc a môžu spôsobiť problémy, poškodenie, zápal a následné hojenie jazvičkami. Medzi najčastejšie takéto ochorenia patria reumatologické a autoimunitné.

„Pod pojmom autoimunitné ochorenia rozumieme skupinu chorôb, pri ktorých dochádza spravidla k nadmernej či nesprávnej aktivite imunitného systému, ktorý v dôsledku tohto stavu začne napádať niektoré štruktúry vlastného tela. Reumatologické autoimunitné ochorenia sa považujú za nebezpečné ochorenia, ktoré okrem pohybového aparátu zasahujú i mimo-kĺbové tkanivá, štruktúry, orgány,“ hovorí MUDr. Elizabeth Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

Aké sú príznaky pľúcnej fibrózy? Pokračovanie na ďalšej strane....

Pľúcna fibróza sa prejavuje podobne ako jesenná chrípka, avšak príznaky neodznievajú, naopak celkový stav sa zhoršuje. Procesom pľúcnej fibrózy sa totiž funkčné pľúcne tkanivo, v ktorom sa uskutočňuje výmena kyslíka a kysličníka uhličitého medzi tkanivom a vonkajším prostredím, redukuje. Ubúda tak funkčné pľúcne tkanivo, ktoré nahrádza jazvovité.

„Hlavným príznakom, ktorý vidíme u pacientov, je dýchavičnosť. Bežne sa u starších ľudí pripisuje veku, čo je veľká chyba. Je pravda, že vekom pľúcne funkcie klesajú, ale nie tak rapídne ako pri pľúcnej fibróze," zdôrazňuje Marta Hájaková, že pri reumatologickom, autoimunitnom ochorení sa lekár musí pacienta aktívne pýtať na možné respiračné príznaky.

„Keď mi pacient povie, že kedysi vyšiel na piate poschodie a dnes si musí dať na tú istú vzdialenosť prestávku, niečo nie je v poriadku. Ak má ešte aj nejaké reumatologické ochorenie a k tomu napríklad kašeľ, posielame ho na funkčné vyšetrenie pľúc. Pľúcna fibróza je okrem dýchavičnosti charakteristická aj príznakmi suchého dráždivého kašľa. Pri pokročilom ochorení už môže byť prítomné aj vykašliavanie. Toto sú hlavné príznaky – dýchavičnosť, zhoršená tolerancia pri fyzickej námahe, kašeľ a celková únava,“ sumarizuje odborníčka.

Počuli ste už náš podcast?

Môže sa spájať s rozvojom reumatoidnej artritídy, systémovej sklerózy, vaskulitídy, dermatomyozitídy, polymyozitídy, Sjögrenovho syndrómu, veľmi zriedkavo aj systémového lupusu erythematosus.

„Ak myslíme na možné pľúcne postihnutie, tak sa u každého pacienta pri ambulantnom vyšetrení s reumatoidnou artritídou a systémovými ochorenia spojiva pýtame na možné ťažkosti s dýchaním - ako toleruje námahu, do ktorého poschodia vyjde, či nekašle, či nie je prítomný suchý dráždivý kašeľ, či nemá tlak na hrudníku,“ konštatuje doktorka Záňová.

Reumatológ by vás v prípade postihnutia pľúc mal poslať k pneumológovi na takzvané funkčné vyšetrenie pľúc.

„U pacientov s reumatoidnou artritídou, Sjögrenovým syndrómom, systémovou sklerózou a ďalších, u ktorých očakávame pľúcne postihnutia, dopĺňame röntgen hrudníka, funkčné testy pľúc vrátane difúznej kapacity pľúc. Ak treba, doplníme HRCT pľúc a mediastína u nás alebo rajónne cestou pneumológa. Tu je nám nápomocná úzka spolupráca s pneumológom," pokračuje doktorka Záňová, že sa odporúča doplniť aj kardiologické vyšetrenie (ECHOKG).

„V prípade stabilizácie stavu raz ročne robíme RTG hrudníka, funkčné testy pľúc s difúznou kapacitou pre CO. Ak je potrebné, tak podľa odporúčania pneumológa aj častejšie. V rámci nášho ústavu vieme urobiť röntgen hrudníka, spirometrické vyšetrenie aj difúznu kapacitu pre CO. Ak je treba vieme poslať na HRCT pľúc a mediastína," hovorí odborníčka.

Ako sa liečia obe choroby súčasne? Pokračovanie na ďalšej strane...

Čo sa deje v prípade, keď sa u pacienta, ktorého primárnym ochorením je reumatologické ochorenie, zhoršuje pľúcna fibróza? „Pri ochorení s pľúcnou fibrózou, najmä s procesívnym typom pľúcnej fibrózy, predpisujeme kauzálny liek, ktorý sme doteraz používali iba pri idiopatickej pľúcnej fibróze. V prípade reumatologického ochorenia a ochorenia na pľúcnu fibrózu, liečime dve choroby súčasne," vysvetľuje doktorka Hájková.

Liečite si tak základné reumatologické ochorenie a popritom na pľúcnu fibrózu. „Ak u pacienta pľúcna fibróza progreduje, dohodneme sa s reumatológom na určitej dávke kortikoidov alebo úprave reumatologickej liečby tak, aby zachytávala aj pľúca. Aj preto je spolupráca medzi reumatológmi a pneumológmi nesmierne dôležitá. Dnes už nie je možné, aby sa pri tomto type liečby, ktorý máme k dispozícii, pacienti včas nezachytili,“ uzatvára lekárka.