Reklama

Strašiak ALZHEIMER: O 30 rokov postihne každého desiateho Slováka

Alzhemier

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Alzheimerova choroba sa stáva priam civilizačnou, ak vezmeme do úvahy zvyšujúci sa vek dožitia populácie, ako aj škálu iných ochorení, ktoré sa s ňou spájajú. A v čoraz väčšej miere aj na Slovensku. RADÍ neurológ Stanislav ŠUTOVSKÝ, Univerzitná nemocnica Bratislava

Môže prísť aj skôr, ale...
Je treba rozlišovať medzi familiárnou a sporadickou Alzheimerovou chorobou, tvrdí MUDr. Stanislav Šutovský, PhD. „Familiárna sa dedí a je spojená s mutáciami takzvaných veľkých génov. V takýchto prípadoch sa môže začať už medzi 35. až 40. rokom života. Na Slovensku dnes registrujeme tri veľké rodiny, v ktorých sa to deje v skoršom veku. Ak už má jedinec takúto mutáciu, nie je možné ochorenie zastaviť,“ vysvetľuje odborník. Pri sporadickej „negenetickej“ forme najskoršie štádium prichádza v 55. roku a neskoršie štádium priemerne až v 75. roku života.

Štádiá Alzheimera
Rozoznávame tri štádiá Alzheimerovej choroby, ktorá sa dnes vníma ako proces štartujúci pomerne skoro na bunkovej úrovni v zrelom alebo strednom veku, pomaly postupuje a s prirodzeným starnutím organizmu sa prehlbuje.

  1. Prvé štádium prebieha na bunkovej úrovni a môže trvať 20 až 30 rokov. Niektorí, priemerne asi 55-roční pacienti majú napríklad problém s bežným zapamätaním mien.
  2. V druhom štádiu výrazné zhoršenie prichádza v 70. až 75. roku života. Pacient je však stále sebestačný, samoobslužný a môže žiť sám.
  3. Treťou fázou je štádium demencie.

V roku 1993 vedci vyskúmali, že výskyt Alzheimerovej choroby ovplyvňuje aj geografia. Postihuje najmä populáciu belochov v Európe, Severnej Amerike a v Austrálii. V rámci Európy viac severanov ako južanov.

Varovné signály a príznaky choroby – pamäť aj orientácia

Najskôr:

  • znížená schopnosť učiť sa
  • zlyhávanie pri pamäťových hrách, napríklad pexesa
  • opakovanie sa

Neskôr:

  • strata úsudku a kritického myslenia
  • dezorientácia v čase a priestore
  • vymýšľanie si a zveličovanie
  • Veľmi dôležitá je diagnostika v skorých štádiách ochorenia.
  • Pomáha tréning mozgu a pohyb

Treba trénovať, kým to ide
Precvičovanie pamäti pomáha najmä v skorších štádiách ochorenia. Pacient si posilňuje neuróny, ktoré mu ešte neodumreli. Vhodné je učenie sa básničiek, textov, telefónnych čísel, akýchkoľvek sústav a zoznamov, hranie pexesa. S postupujúcou chorobou sa napriek tréningom pamäť zhoršuje. Pacienta treba uchrániť pred beznádejou, do ktorej môže týmto poznaním upadnúť.

Pohyb silný ako lieky
V úvodných štádiách choroby je pohyb veľmi dôležitý, môže pomôcť rovnako ako lieky a spolu s vhodnou stravou (najlepšie zdravá stredomorská) môže oddialiť chorobu až o 5 rokov. Trikrát do týždňa sa treba hýbať s tepom 120 úderov za minútu, čo zodpovedá napríklad polhodinovej intenzívnej chôdzi.

INFO
Pohyb a zdravá strava môžu oddialiť chorobu o niekoľko rokov.Asi 15 rokov prebiehajú klinické testy nových liekov na zmiernenie Alzheimerovej choroby. Vo výhľade je nádejná novinka.

  • Alzheimerom trpí 5 % Slovákov, do roku 2050 to bude dvojnásobok:
  • Vo veku 75 rokov trpí ochorením každý dvadsiaty Slovák.
  • V minulosti bola choroba menej rozšírená, lebo 75 rokov sa dožilo menej ľudí.
  • Väčšina obyvateľov domovov dôchodcov na Slovensku trpí demenciou.
  • V mnohých prípadoch sa Alzheimerovu chorobu nepodarí včas podchytiť.
  • Na Slovensku je Alzheimer častejší ako v Stredomorí a menej častý ako v Škandinávii.

Počet pacientov na Slovensku sa do roku 2050 zdvojnásobí, lebo v tom čase sa budú 75 až 80 rokov dožívať ľudia z najsilnejších populačných ročníkov (napríklad takzvané Husákove deti).

Čo (nás) to bude stáť?
Nárast Alzheimerovej choroby vyvolá aj obrovský ekonomický problém. Najlepšie sa s ním v súčasnosti vyrovnáva Japonsko, kde žije najviac seniorov nad 80 rokov na svete a tamojší sociálno-ekonomický systém sa tomu neustále prispôsobuje. Island tiež napríklad dotuje zvyšok nákladov na starostlivosť o pacienta, ktoré nezvládne pokryť jeho dôchodok. Ťažšie formy demencie vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť, ktorá sa dnes u nás dá vyčísliť približne na 1 000 eur mesačne - suma výrazne prevyšuje priemerný dôchodok.

Zdroj info: TASR, Univerzitná nemocnica Bratislava