Varovanie meteorológov: Prichádza najchladnejšia zima desaťročia! Vieme, kedy dorazí

Tohtoročná zima môže byť podľa klimatológov úplne iná, ako sme zvyknutí z posledných rokov. Jav La Niña, ktorý tento rok podľa odborníkov zasiahne Európu, môže spôsobiť prudké výkyvy teplôt a nepríjemné zimné podmienky, najmä vo východnej časti kontinentu. Nadchádzajúca sezóna sľubuje nezvyčajné ochladenie a výrazné prejavy počasia, ktoré by nás mohli prekvapiť už v priebehu niekoľkých týždňov. 

Jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich tohtoročnú zimu je studená vzduchová hmota s polárnymi charakteristikami, ktorá sa nezvyčajne skoro presunie nad strednú a východnú Európu. Meteorológovia predpovedajú silné ochladenie a dokonca príchod snehu do horských oblastí. Tento fenomén spôsobí výrazné chladné fronty, ktoré budú prúdiť najmä do východnej Európy a Balkánu, kde sa dá očakávať dážď a sneženie. Prvé vlny chladného počasia môžeme pocítiť už v prvej polovici novembra.

Klimatický jav La Niña, charakterizovaný ochladzovaním povrchových vôd východnej časti Tichého oceánu, ovplyvňuje počasie na celom svete, vrátane Európy. Tento rok sa očakáva jeho stredne silný výskyt, ktorý by mal trvať až do februára 2025. La Niña zvyčajne prináša chladné a vlhké zimy do severnej časti Európy, pričom južné oblasti môžu byť naopak suchšie a o niečo teplejšie. Alpy a stredná Európa, vrátane Slovenska, sa môžu pripraviť na vlhkejšie počasie s vyššou pravdepodobnosťou sneženia.

Predpovedať presný priebeh zimy je mimoriadne náročné, pretože do hry vstupuje množstvo faktorov. Aj keď La Niña môže mať výrazný vplyv na počasie, prúdové búrky z Atlantiku môžu situáciu zamotať. Tie spôsobujú výrazné výkyvy teplôt, ktoré môžu priniesť náhle zmeny počasia, a to v priebehu niekoľkých dní. Navyše, klimatické zmeny prispievajú k tomu, že počasie sa stáva menej predvídateľným a extrémnejšie. Podľa odborníkov z IPCC sú zrážky rozložené nerovnomerne, čo môže viesť k suchším zimám v niektorých oblastiach a k vlhkejším v iných.

Ak budú klimatické trendy pokračovať, môžeme očakávať, že zima 2024/2025 bude chladnejšia a extrémnejšia. Najviac postihnutá bude severná časť Európy, kde teploty môžu klesnúť pod dlhodobý priemer. Naopak, nižšie položené oblasti, vrátane časti Slovenska, by mohli zažiť vlhkejšie, ale miernejšie počasie. Je teda pravdepodobné, že zima bude na niektorých miestach mrazivá, s bohatou nádielkou snehu, zatiaľ čo inde môžu byť podmienky oveľa miernejšie. 

Aj keď presnú podobu zimy určiť zatiaľ nevieme, už teraz je jasné, že zima 2024/2025 bude plná nečakaných výkyvov a extrémov, ktoré nás budú nútiť prispôsobiť sa novým klimatickým podmienkam. 

Za posledných 20 rokov sme v Európe zažili niekoľko extrémnych zimných udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili počasie a priniesli rekordné mrazy aj snehové kalamity. Z týchto zimných extrémov vynikajú najmä nasledujúce:
 
Zima na prelome rokov 2010 a 2011 sa zapísala do histórie ako jedna z najchladnejších v Európe za posledné desaťročia. V januári 2010 zasiahol Európu silný polárny vír, ktorý priniesol extrémne chladné teploty do Británie, Škandinávie a strednej Európy. Británia zaznamenala najväčšie množstvo snehu od roku 1963 a v niektorých oblastiach sa teploty dostali až na -22°C. 

Ani zima z rokov 2017 až 2018 sa nemá za čo hanbiť. Február a marec 2018 priniesli do Európy extrémne mrazivé počasie. Vysoký tlak nad Sibírom umožnil prúdenie veľmi chladného vzduchu, čo spôsobilo výrazné mrazy a sneženie v Spojenom kráľovstve, Írsku a strednej Európe. Mnohé oblasti hlásili teploty hlboko pod nulou a rozsiahle sneženie spôsobilo veľké problémy v doprave.
 
Naopak na prelome rokov 2022 a 2023 bola rekordne teplá. Zapísala sa ako druhá najteplejšia zima v histórii Európy. V niektorých častiach Poľska a západnej Európy boli v januári namerané teploty okolo 18°C, čo je nevídaný jav pre zimné mesiace.