Vedeli ste? Vnútorné hodiny sa resetujú každý deň na svitaní

Nedovolím si tvrdiť, že sa biorytmom pripisuje väčší význam, ako majú, opisujem len to, čo vidím vo svojej lekárskej praxi. Človek je tvor prírody ako každý iný a tak sa naňho treba pozerať. Má síce aj kompenzačné mechanizmy, ale vplýva naňho striedanie, napríklad zimy a leta a takisto dňa a noci. Veľa záleží na genetike a na prostredí, v ktorom sa narodil a vyrastal.

Ľuďom z krajín, kde sa pravidelne striedajú ročné obdobia, ako je to v našom podnebí, môže robiť problém prispôsobiť sa životu v severských krajinách, kde zimné obdobie býva dlhé a s malým počtom slnečných hodín. Mala som pacientov, ktorí trpeli depresívnymi náladami a radi sa vrátili. Študenti dnes chodia po celej Európe a takisto sa stretávajú s týmto problémom. Zo svojej praxe považujem tento rytmus striedania rôznej intenzity slnečného svetla za najčastejší.

Škovránok sa nemôže preškoliť na sovu a ani opačne. Aj u človeka sa prirodzene strieda potreba spánku, keď si organizmus oddýchne, a čas aktivity, keď je produktívny. Príroda to tak zariadila a akékoľvek vzpieranie sa prirodzenému chodu prírody a človeka v nej – dlhodobo – škodí prírode aj človeku. Na to by mali myslieť zamestnávatelia a zamestnanci a nehnať sa za produktivitou, efektivitou a ziskom za každú cenu.

Trojzmenná prevádzka je v niektorých zamestnaniach naozaj nevyhnutná, ale aj v týchto odvetviach by mal byť zamestnaný taký počet ľudí, aby bolo striedanie zabezpečené osemhodinovým oddychom medzi zmenami. Opatrenia, aby sa telo nezbláznilo, sú jednoduché: pracovať v trojzmennej prevádzke len určitý čas, nie celý život. Melatonín v tabletkách to určite nezachráni.

Vnútorné hodiny a gény
Za to, či ráno vyskočíte z postele, alebo vás nezobudí ani siréna, môže genetická výbava.
Ako sa cítite po prebudení? Svieža, odpočinutá a pripravená vykročiť do nového pracovného dňa alebo potrebujete prinajmenšom jeden budík s opakovaným budením, aby ste prišli načas do práce? Neurogenetici z kalifornskej univerzity sa týmto problémom zaoberajú a tvrdia, že biorytmus závisí od genetickej výbavy.

Silná genetická stopa
Celý život, dokonca aj v dospelosti, vás posielajú do postele vaši rodičia. Od génov, ktoré ste po nich zdedili, závisí váš chronotyp, to znamená, v ktorú časť dňa ste najaktívnejšia. Keď s touto vrodenou dispozíciou nebudete bojovať, ale naučíte sa ju využívať vo svoj prospech, bude sa vám žiť omnoho ľahšie. Vedci podrobne skúmali rodiny extrémnych „škovránkov“ a rodiny extrémnych „sov“ a objavili silnú genetickú stopu. Zistili, že mutácie konkrétnych génov sú zodpovedné za tvorbu bielkoviny, ktorá ovplyvňuje rytmus vnútorných hodín.

Biologická časomiera
Každý z nás má v sebe zabudované biologické hodiny, ktoré riadi stroj času – suprachiazmatické jadro v hypotalame, zložené z tisícov nervových buniek. Tento chronometer riadi nielen bdelosť a spánok, ale aj vylučovanie hormónov spojených s chuťou na jedlo, trávením či s telesnou teplotou.

Vnútorné hodiny sa resetujú každý deň na svitaní, preto by sa dalo predpokladať, že u každého človeka fungujú podobne. Nefungujú, pretože súčasťou biorytmov je aj cirkadiálny rytmus, ktorého priebeh sa u jednotlivých ľudí odlišuje. Keď vaše hodiny bežia rýchlo, radšej pracujete zavčasu. Keď vaše hodiny idú pomaly, uprednostňujete prácu v druhej časti dňa.

Ste prehnane výkonní? Telo potrebuje aj čas na oddych

Život je zmena
Vnútorné hodiny nepracujú celý život rovnako. Malé deti sa ráno prebúdzajú skôr ako dospelí, tínedžeri sú zas schopní vyspávať až do obeda. Zmena rytmu vnútorných hodín počas dospievania nie je výmysel, ale fakt, ktorý vedie k tomu, že školáci trpia nedostatkom spánku a na vyučovaní sú nesústredení.

Aj preto skupina amerických psychiatrov vedie kampaň za posunutie začiatku vyučovania aspoň o hodinu neskôr. V krajinách, kde to vyskúšali, potvrdili, že to naozaj funguje! V dospelosti sa väčšina ľudí musí prispôsobiť pracovnému dňu, pre mnohých to však môže byť veľmi vyčerpávajúce. Biologické hodiny vás ešte držia v posteli, no vy už musíte vstávať. Dopoludnia sa od vás očakáva maximálny výkon, ale vysvetľujte šéfovi, že ste sova, preto všetko lepšie urobíte popoludní!

Neviete sa zladiť?
Niektorí ľudia trpia syndrómom odkladanej spánkovej fázy, ktorý patrí medzi poruchy cirkadiálneho rytmu. Zvyčajne usnú až po polnoci a ráno nedokážu vstať. Nie sú schopní zaspať, ani keď majú deficit spánku, zato na prebudenie potrebujú niekoľko budíkov alebo ich musí vyduriť z postele niekto z rodiny. Večer sú opäť čulí, preto zostávajú hore dlho do noci – a celý cyklus sa opakuje.

Keby sa mohli budiť v súlade so svojím spánkovým rytmom, nemali by žiadne problémy. Keď sa však snažia zladiť s pracovným časom, ktorý sa im začína zavčas rána, sú unavení, podráždení a menej výkonní. Ich život funguje spôsobom, ako keby neustále letecky prekonávali niekoľko časových pásem, preto sa tento syndróm nazýva aj sociálny „jet lag“ (pásmová choroba). Postihuje troch z 2 000 ľudí, mužov i ženy, a môže trvať celý život.

Čo s tým?
Ak ste extrémna sova, odborníci radia, aby ste si našli zamestnanie s pohyblivým pracovným časom, prípadne také, v ktorom môžete pracovať z domu. Ak to nie je možné, cestou do práce by ste sa mali vyhýbať silnému svetlu, napríklad v dopravných prostriedkoch. Po západe slnka by ste nemali používať zariadenia, ktoré vyžarujú modré svetlo, ako je počítač, tablet či iné elektronické prístroje. Syndróm odkladanej spánkovej fázy môže byť aj dôsledkom silného alebo chronického stresu, napríklad po úmrtí partnera alebo po rozvode, a často vedie k depresiám a oslabeniu imunity. V takom prípade treba vyhľadať odbornú pomoc.

Autor: jb
Foto: Shutterstock