Veľkonočné sviatky deň za dňom: Čo sa patrí a má robiť?

Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst. Počas tohto obdobia sa jedlo iba raz denne. O konzumácii mäsa mohli naši predkovia len snívať. Vajcia a mlieko nejedia gréckokatolíci.

Kvetná nedeľa
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, pre kresťanov najvýznamnejšie obdobie roka. Niesla sa v znamení vinšovačiek, ktoré sa začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. V tento deň doniesli ľudia do kostola rozvinuté vŕbové prútiky. Kňaz ich posvätil, nasledujúci rok mali chrániť dom pred búrkami. Na západnom Slovensku chodili dievčatá s letečkom.

Zelený štvrtok
V kurze bola voda z potoka. Skoro ráno – ešte pred zakikiríkaním prvého kohúta, sa v nej umývali muži, ženy aj dospievajúca mládež, aby boli zdraví. Dievčatá verili, že im studená voda zmyje z tváre pehy. Keď si vlasy učesali pod vŕbou, mali rýchlejšie rásť. V tento deň sa naposledy rozozneli kostolné zvony. Stíchli až do Bielej soboty. Nahradili ich veľké drevené rapkáče a klopačky.

Veľký piatok
Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú Kristovo ukrižovanie. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, lebo Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Rímskokatolíci zasa v piatok neslúžia omše. Oltáre sú bez chrámového rúcha, kríža aj bez svietnikov. Zachováva sa pôst – neje sa mäso. Piatok je aj magickým dňom. Otvárajú sa hory a vydávajú svoje poklady. Na Veľký piatok by ste si nemali nič požičiavať, lebo to môže byť začarované. Bol to aj deň čarodejníc. Aj v tento deň bolo pri potoku rušno. Ľudia, ktorí trpeli chorobami, sa tu umývali. Verili, že studená voda odplaví ich neduhy.

Znaky, že sa rozprávate so svojím strážnym anjelom

Biela sobota
Na Bielu sobotu, ktorá je veľkonočnou vigíliou, to v obydliach našich predkov konečne rozvoniavalo, veľký pôst sa blížil ku koncu. Preto gazdiné piekli bravčovinu, varili šunku aj vajíčka. Vo viacerých oblastiach pripravovali pečené jahňa alebo kozľa, neskôr koláč v tvare barančeka.

Veľkonočná nedeľa
Naši predkovia ju považovali za najväčší sviatok roka. Nesmeli variť, preto gazdiné nachystali všetko už deň vopred, navarené nesmeli krájať nožom. Stolovanie bolo slávnostné, prvým chodom bolo vajíčko, nasledovala šunka s chrenom, pečené mäso, koláče. Každý musel všetko zjesť, dokonca aj omrvinky.

Veľkonočný pondelok
V tento deň chodili mládenci po domoch, naháňali dievčatá. Na väčšine stredné- ho a východného Slovenska ich polievali vodou, na západnom Slovensku šibali korbáčom. Presne tak, ako to na šibačkový pondelok má byť.

Uzdravujúce praskanie v uchu pozbiera staré a zlé energie

Autor: Marcela Martinková/BŽ