Vitajte na „oddelení vírusov a baktérií“: Ako funguje počas korony infekčná klinika?

Keď tam pred 23 rokmi nastúpila ako mladá doktorka, počítala s tým, že bude pracovať v rizikovom prostredí. Spektrum diagnóz, ktorým sa venovala, však nedávno doslova prehlušila pandémia Covid-19.

V tomto období prichádzate do priameho kontaktu aj pacientmi s Covid-19. Máte, v porovnaní s inými nemocničnými oddeleniami, špeciálne opatrenia pre personál?
V súčasnosti sú pacienti s klinickými príznakmi Covid-19 hospitalizovaní na infektologických pracoviská, ale aj na reprofilizovaných lôžkach, samozrejme najťažšie stavy na oddeleniach anesteziológie a intenzívnej medicíny. Ešte počas 1. vlny sme sa naučili pracovať v osobných ochranných pracovných pomôckach, čo úvodne nebolo jednoduché. Samozrejme nie je to vôbec jednoduché ani teraz, ale už sme si ako tak zvykli. Náš personál pracuje, na rozdiel od iných oddelení, kde nie sú hospitalizovaní pacienti s Covid-19, iba v ochrannom oblečení. Niekoľkokrát denne sa všetci prezliekajú. Rozhodne sa teraz spotrebuje oveľa väčšie množstvo dezinfekčných prostriedkov.

Zrejme ste sa ešte s takoutou pandémiou nestretli...
Nie. Ale dovolím si upozorniť, že sme v roku 2009 mali oficiálne vyhlásenú pandémiu a bola to takzvaná prasacia chrípka. Samozrejme nemali sme toľko prípadov, ani také opatrenia, ako dnes. Teraz sme si museli zabezpečiť samostatný vchod pre personál a pacientov s koronavírusom, aby sme zabránili kontaktom. Častejšie tiež máme v prevádzke germicídne žiariče, či plazmové čističky vzduchu. Veľmi často používame kyslík pre pacientov, narastá spotreba liekov na podporu imunity, riedenie krvi, antibiotiká.

Verejnosť najnovšie rozlišuje svet „pred koronou“ a „od korony“. Vnímate to takto aj Vy?
Určite sme mali všetci iný život „pred koronou“, a zrazu sme sa pozastavili, spomalili sa naše aktivity. Trochu sme sa zamysleli, očistili planétu, upratali sme si v našich príbytkoch a dúfam, že aj v hlavách a dušiach. Prehodnotili sme veľa vecí, či sú, alebo nie sú podstatné v našom živote.

V čom vidíte, z Vášho profesionálneho pohľadu, zásadný rozdiel?
V pracovnom živote riešime väčšinou iba diagnózu Covid-19 a všetko, čo s ňou súvisí. Získavame nové poznatky o tomto víruse, o možnostiach liečby. Mávame online celoslovenské konferencie, kde si vymieňame skúsenosti. Táto choroba je skutočne rozmanitá v klinickom priebehu i v komplikáciach. Keďže som aj pedagógom na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a máme tam iba dištančnú výučbu, moja odpoveď je – áno, život pred koronou bol rozhodne iný. Zdalo sa nám, že máme viac istôt, ale to samozrejme nie je pravda. Máme väčší strach z nepoznaného, obavu o seba, našich príbuzných i pacientov. Ešte však stále nemáme život „ po korone“. Život po korone bude až vtedy, ak zvíťazíme nejakým spôsobom nad vírusom, či už kauzálnou liečbou, vakcináciou, alebo - niečím novým, úplne prevratným.

Porovnajte, prosím, rozdiel fungovania oddelenia v „normálnych“ časoch a teraz.
V čase „ pred koronou“ sa fungovanie, aj napriek bežným problémom, zdalo ako keby „bezstarostné“ v porovnaní s terajšou situáciou. Boli sme zvyknutí na „ naše“ infektologické diagnózy, aj napriek tomu, že sú veľmi rozmanité. Infektológia je totiž krásny medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá infekciami detí, dospelých aj starších ľudí. Čiže sa venujeme širokej vekovej škále pacientov. Realizuje sa u nás diagnostika a liečba ochorení, ale poskytujeme starostlivosť aj rekonvalescentom, taktiež izolujeme pacientov podozrivých z infekčného ochorenia. Zaoberáme sa infekciami tuzemskými ako aj importovanými. Obvykle sa stretávame s akútnymi prípadmi, nemáme plánované hospitalizácie.

Aké boli najčastejšie problémy a diagnózy vašich pacientov do vlaňajška?
Pacienti o ktorých sa staráme majú infekcie, spôsobené vírusmi a baktériami. Majú vírusové hepatitídy, horúčky neznámeho pôvodu, rôzne atypické infekcie, zápaly močových a dýchacích ciest, medzistavcových platničiek a kĺbov. Našimi pacientmi sú ľudia s pásovým oparom, ovčími kiahňami, infekčnou mononukleózou či lymskou boreliózou. To sú asi také najznámejšie ochorenia, je ich samozrejme oveľa viac. No v súčasnom COVID období máme iba pacientov s potvrdenou SARS CoV 2 infekciou, ktorých klinický stav vyžaduje hospitalizáciu. Môže sa zdať, že sa venujeme iba jednej diagnóze, ale väčšine pacientov sa stav komplikuje.

Všade sa teraz skloňujú základné hygienické pravidlá, vrátane umývania rúk. Vyzerá to tak, že sa to aj dospelí zrazu museli učiť. Naozaj sme to predtým nevedeli?
Historicky máme dokumentované, že tak jednoduchý úkon ako je hygiena rúk, zachraňuje ľudské životy. Dnes je hygiena rúk považovaná za najjednoduchšie, najlacnejšie a najefektívnejšie preventívne opatrenie, ktoré môže eliminovať veľké percento infekcií, jednak v zdravotníckom zariadení, ale aj v bežnom živote. Skutočne mnohí ľudia nemali návyk umývania rúk. Čo sa týka nosenia rúšok, bežne sa nepoužívali ani v zdravotníctve, iba pri predpísaných úkonoch, eventuálne pri zabránení šírenia respiračných ochorení. Ja osobne mám stále „ po ruke“ rúško a mini dezinfekciu.

Presuňme sa na chvíľu do obyčajného života. Čo si najviac všímate na ľuďoch napríklad v obchode, na pošte, v banke, na ihrisku?
Ja osobne sa snažím dodržiavať daný hygienicko-epidemický režim v zamestnaní i v súkromnom živote. Chodím iba do práce, nevyhnutne na nákupy a do prírody. Zrejme profesionálnou deformáciou je to, že si všímam na ostatným ľuďoch, či majú správne nasadené rúško, aj na nose, či dodržiavajú odstupy a či si stále dezinfikujú ruky. Čo ma však veľmi zarmucuje je to, čo čítam o bagatelizovaní tejto choroby. Naozaj nie je na mieste ju podceňovať. Nikdy sme nemali tak početné respiračné zlyhania a komplikácie pri ochorení u pacientov s chrípkou, ako je to teraz pri diagnóze Covid-19.

Názory na tvrdé súčasné opatrenia sú rôzne...
...a tieto obmedzujúce opatrenia sa dotýkajú samozrejme aj nás, zdravotníkov. Aj my by sme radi navštevovali divadelné predstavenia, priateľov, rodinu, chodili do kina, na športové podujatia, cestovali, skrátka žili tak, ako predtým. Musíme však spoločne chrániť najrizikovejšie skupiny a následne tak nepreťažiť zdravotný systém. Neradi by sme boli non-stop v nemocniciach pre ľahostajnosť a nezodpovednosť iných ľudí.