Záchvaty paniky: Môžete si bez pomoci ublížiť

Choroba trikrát viac postihuje ženy, ako mužov
Môžete sa triasť, potiť, nemôcť sa nadýchnuť, môže vás búšiť srdce ako v očakávaní niečoho zlého alebo napínať na zvracanie. Nemôžete sa na nič sústrediť, brní vám v končatinách, ste slabé. A čo je najhoršie, stáva sa to nepredvídateľne a často celkom bezdôvodne, bez silnejšieho vonkajšieho impulzu. Máme pri nich hrôzu zo smrti, z pomätenia mysle, z bezmennej vonkajšej hrozby.

Svojvoľný panický záchvat
Ten môže vyvolať aj nejaká určitá extrémna situácia, ktorá v živote viac-menej každého postretne. Ak sa však takéto následky a reakcie vašej psychiky na daný stav opakujú, nedajú sa predvídať, sú časté a silné, treba zájsť k psychológovi, či psychiatrovi. Tí určia spôsob liečby, či už terapiu alebo lieky.

Ak ide o individuálny záchvat, môžete sa pokúsiť mu predísť. Často sa podobá na alergický, ale ak je spojený so strachom zo smrti či zbláznenia sa, zrejme ide o záchvat paniky. Treba si v prvom rade uvedomiť, že ide o stav, ktorý stopercentne prejde. Mali by ste sa tiež začať rýchlo sústrediť na niečo iné, aby ste si neuvedomovali vlastné fyzické symptómy, lebo to môže situáciu ešte zhoršiť. Mali by sme tiež skúsiť dýchať do vrecúška, lebo ak máme zrýchlené dýchanie a prekysličíte sa, príznaky sa zhoršia.

Mnohí postihnutí panickým strachom hovoria o tom, ako im tieto bezdôvodné úzkosti vzali prácu alebo ich úplne zmenili na iných ľudí. „S panickou poruchou žijem asi 10 rokov. Zo začiatku som sa tomu bránila. Keď sa mi narodila dcérka, môj stav sa zhoršil.

Nebola som schopná starať sa o svoje dieťa. Našťastie mám dobrého manžela, ktorý to zvládol. Odmietala som jesť, bála som sa, že sa zadusím. Schudla som zo 64 kilogramov na 40, boli to najhoršie chvíle môjho života. Musela som navštíviť psychiatra, predpísal mi antidepresíva, ktoré som užívala asi 3 a pol roka. Bolo mi skvele, až kým som ich nevysadila,“ píše Naďa, ktorej lieky v jej probléme pomohli.

Niektorých panických pacientov však lieky pripravili o emócie, tak ich vysadili a z poruchy sa dostali návštevami psychológa, homeopatikami či ako sami uvádzajú „zmenou myslenia“, ktorá nie je vždy jednoduchá, ale uvedomiť si svoj problém a bojovať s ním, sa im oplatilo.

Autor: Mirka