Žije vo svete koronavírusu: MLADÁ VEDKYŇA vysvetľuje jeho britskú mutáciu U NÁS

Myslí si to Lenka Reizigová Micháliková, začínajúca vedkyňa, ktorej tím má veľkú zásluhu na odhaľovaní podozrenia na britskú mutáciu koronavírusu na Slovensku.

Možno sme si na chvíľu mysleli, že o koronavíruse už bolo povedané všetko. Potom zrazu prišlo niečo nové, jeho britská mutácia, ktorá nás vystrašila. V čom je iná? Prečo vôbec tento vírus mutuje?

Na začiatku šírenia anglickej mutácie sa predpokladalo, že vírus nie je iný od bežného variantu koronavírusu, najmä čo sa týka miery úmrtnosti a infekčnosti. Avšak štúdie z oblastí postihnutých touto mutáciou neskôr priniesli informácie o možnej vyššej miere úmrtnosti. Podľa mojich informácií o 30 percent, v porovnaní s bežným variantom koronavírusu. Zároveň mali nakazení vyššiu nálož vírusu v nosohltane a dýchacích cestách, čím sa predpokladá aj vyššia miera nákazlivosti. Každý vírus sa snaží o prežitie a prispôsobuje sa podmienkam, ktoré ho ovplyvňujú. Je ťažké presne určiť, čo je spúšťačom mutácie, keďže sa u vírusov jedná o bežný proces, podobne ako napríklad aj u chrípky.

To, že je britská mutácia koronavírusu aj na Slovensku, vieme aj vďaka Vám. Vediete Laboratórium RÚVZ Trenčín, ktoré sa zaslúžilo o jeho skorú detekciu. Aký je to pocit – prispieť k tak veľkej veci?

Veľmi ťažká otázka. Mala som pocit, že mám snahu urobiť niečo viac a mohla by som máličko pomôcť v objasnení situácie so šírením SARS-CoV-2. Vlaňajší november a december boli náročné nie len pre pracoviská vyšetrujúce prítomnosť SARS-CoV-2 vo vzorkách, ale najmä pre všetkých pracovníkov oddelení epidemiológie, ktorí kontaktujú a trasujú jednotlivé prípady. Informácia o potvrdení prítomnosti anglického variantu u ľudí prichádzajúcich z Veľkej Británie ma podnietila zamyslieť sa nad situáciou. Preto sme sa do toho pustili.

Čo to konkrétne znamenalo?

Cieľom laboratória Národného referenčného centra pre prevenciu a kontrolu nemocničných nákaz je diagnostika patogénov, ktoré spôsobujú infekcie a epidémie v nemocniciach. No a na to máme výborné prístrojové vybavenie. Plus sme mali skúsenosti s molekulovou diagnostikou. Takže tento „základ“ bol. Preto som navrhla, aby sme sa pripojili k štátnym laboratóriám, ktoré zabezpečujú diagnostiku COVID-19. Už sme vyšetrili vyše 70 000 vzoriek. Našou snahou bolo preskúmanie možnosti nadstavbovej diagnostiky.

Teda aby sa už počas klasického testovania vzoriek dokázal rozlíšiť bežný variant koronavírusu od „anglického variantu“. Už sme vedeli jeho „špecifikum“ a vedeli sme, že je na Slovensku. Do pilotného testovania sme vybrali vzorky z celoplošného testovania obyvateľov, ktoré sa uskutočnilo pred Vianocami a teda sme ich spätne vyhodnocovali. Samozrejme s dôrazom na to či ide o britskú mutáciu. Vďaka patrí všetkým pracovníkom laboratória, ale aj študentom Trnavskej univerzity, z Katedry laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve, kde tiež pôsobím. Stálo to všetkých veľa síl a času, pretože to ovplyvňuje zvyšok nášho bežného života.

Súčasná pandémia možno trochu zatienila iné problémy. Napríklad fakt, že aj v nemocniciach sa pacient môže nakaziť. A nehovoríme teraz o koronavíruse...

To je v podstate moja doména. Problematike nemocničných nákaz a ich laboratórnej diagnostike sa venujem spolu so svojimi kolegami na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, pod ktorú patrí Centrum mikrobiológie a prevencie infekcií. Málokto vie, že práve v tomto centre bojujeme proti nemocničným nákazám. Môžu ohroziť zdravie pacientov, ktorí už aj tak prichádzajú do nemocníc s podlomeným zdravím. Mojou úlohou je zavedenie metód nadstavbovej diagnostiky u významných nemocničných patogénov spôsobujúcich infekcie a epidémie v nemocniciach. Ja sa konkrétne venujem tomu, ako detekovať a eliminovať baktériu s názvom pseudomonáda z vlhkých nemocničných povrchov a črevnú baktériu klostrídiu, ktorá sa v nemocnicaach taktiež vyskytuje.

Dnes je doslova každá ruka dobrá. Pomáhajú Vám pri práci aj študenti?

Sú jej súčasťou. Študenti Laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve sú skrátka členmi tímu. Pracovali na prispôsobení pracoviska pre potreby laboratórnej diagnostiky koronavírusu. Preberajú a evidujú vzorky, robia administratívu, podieľajú sa na samotnej diagnostike, na laboratórnej činnosti počas izolácie RNA koronavírusu zo vzoriek od pacientov. Strikne dodržiavajú pravidlá ochrany a bezpečnosť.

Vy žijete vo svete mikroorganizmov. Prítomnosť mnohých si bežne ani neuvedomujeme. Treba sa tohto mikrosveta báť?

Baktérie, vírusy či parazity sú všade okolo nás. Môžeme povedať, že žijeme na planéte mikróbov a na planéte ovládanej živými organizmami. Sú tak malé, že ich nevidíme voľným okom, ale dokázali osídliť každý kúsok zeme. Neviditeľné mikróby tvoria prevládajúcu väčšinu zemskej biomasy a ľudstvo predstavuje len malú časť v ohromnom svete mikroorganizmov. Avšak vírusy sú striktne vzaté neživé organizmy, ktoré sa dokážu rozmnožovať len vtedy, ak vniknú do živých buniek a prinútia ich spolupracovať. Musíme si preto uvedomiť, že tieto mikroorganizmy nie sú len dobré, ale môžu byť aj život a zdravie ohrozujúce. Mali by sme vedieť, aké nám hrozí riziko u vírusov, ktoré sú najčastejšie príčinou pandémií, akú máme aj v súčasnosti.

Aký je svet pod mikroskopom?

Fascinujúci a lákavý. Pre mňa aj pre študentov. Nie len z pohľadu mikrobiológie pri štúdiu mikroorganizmov, ale napríklad aj pri štúdii histologicky zmenených tkanív v ľudskom organizme. Svet pod mikroskopom nám môže diagnosticky naznačiť, aký problém môže mať pacient, ktorého vzorku vyšetrujeme. Bez analýzy sveta mikroorganizmov pomocou svetelného alebo elektrónového mikroskopu by sme príčinu väčšiny ochorení nedokázali objasniť.