Zívam, zívaš, zívame...
22. 8. 2004, 4:00

Zívanie - taká obyčajná vec... Každý zíva, zívame my, zívajú psy, zívajú mačky, zívajú dokonca i rybičky v akváriu. Zívame skrátka všetci. Ale prečo vlastne? Premýšľali ste niekedy o tom, čo to vlastne zívanie je?
Pozor - zívanie je nákazlivé! :-)
Svaly na tvári sa napínajú, nosné dierky rozširujú, ústa otvárajú dokorán a do pľúc prichádza ohromné množstvo vzduchu naraz. Pri naozaj dobrom zívnutí sa ešte stačia napnúť svaly na krku, v ušiach sa rozozvučia zvony a v očiach sa objaví slzička. A na záver sa možno ešte ozve uspokojené povzdychnutie. Už ste si zívli? Ak nie, skoro sa dočkáte. Zívanie je totiž nákazlivé, dokonca ani nemusíte nikoho vidieť, stačí len počuť niekoho zívnuť alebo o zívaní čítať. Nákazlivosť je jednou zo záhad zívania.
Vieme, prečo vlastne zívame?
Druhou veľkou záhadou je, prečo vlastne zívame. Potrebuje hádam náš organizmus náhle zvýšiť prísun kyslíku? Je v krvi veľa kysličníku uhličitého alebo nás tak organizmus upozorňuje, že je najvyšší čas ísť spať? Podľa psychológa Róberta Provina z Marylandskej univerzity nespôsobuje zívanie žiadna z vymenovaných príčin. Provin ako prvý seriózny vedec na svete študoval príčiny zívania a došiel k prekvapivým záverom. Obvykle sa ľudia domnievajú, že zívame len vtedy, keď náš mozog zatúži po čerstvej dávke kyslíka. V takomto prípade by ale ľudia, ktorí trpia nedostatkom kyslíka alebo naopak prebytkom kysličníka uhličitého, zívali viac ako ostatní. Študenti, ktorí sa účastnili Provinovho pokusu, ktorým sa snažil spomínanú teóriu vyvrátiť, mali usilovne myslieť na zívanie. Zároveň vdychovali buď kyslík, alebo naopak vzduch s vyšším obsahom kysličníka uhličitého. Avšak frekvencia ich zívania sa podľa vdychovaných plynov nijak nemenila. Prečo teda zívame?
Zívanie nás povzbudzuje pred dôležitými udalosťami
Psychológ Ronald Baenninger volil iný postup výskumu. Sledovaní ľudia dostali náramky monitorujúce ich pohyb. Vždy keď pocítili nutnosť zívnuť, mali na náramku stlačiť jedno určité tlačítko, ktoré zhromažďovalo dáta do zabudovaného mikroprocesora. Porovnaním údajov za obdobie dvoch týždňov ukázalo, že väčšinou zívame pred určitou aktivitou. Do pätnástich minút po zívnutí čakalo množstvo sledovaných ľudí nejaké väčšie akcie: pustili sa do riešenie úlohy, chystali sa zavolať svojmu zubárovi, chceli upratovať. Teóriu, že zívanie povzbudzuje mozog pred dôležitou udalosťou, podporuje tiež istý prazvláštny jav. Atléti zívajú pred odštartovaním svojho závodu, parašutisti zívajú pred prvým zoskokom, študenti zívajú pred skúškou, huslisti pred začiatkom koncertu.
Levy, vlci a opice zívajú s prázdnym žalúdkom
Logicky sa ale samozrejme ponúka otázka: prečo zívame v posteli? Najskôr sa snažíme bojovať proti spánku, ktorý ale nakoniec aj tak zvíťazí. Zívanie ako príprava pred nejakou zmenou, teda i pred väčšou aktivitou, nie je vlastné len nám ľuďom. Niektoré druhy rýb napríklad zívajú pred bojom s iným zástupcom svojho rodu. Levy, vlci a primáti v ZOO zívajú asi hodinu pred časom kŕmenia hádam sa tak pripravujú na najdôležitejšiu časť dňa. Jedna záhada ale ďalej zostáva nevyriešená. Ak zívanie slúži na udržanie alebo vyburcovanie pozornosti, prečo je tak nákazlivé?
Autor: Monika