Žltačka ničí pečeň. Nepriniesli ste si ju náhodou z dovolenky?

Žltačka čiže vírusová hepatitída je ochorenie, pri ktorom vzniká zápal pečene. Keď sa ochorenie včas nezistí a nelieči, prejde do chronickej formy a môže spôsobiť zdravotné komplikácie až smrť.

Predstavte si biochemickú továreň s nonstop prevádzkou. Presne tak funguje vaša pečeň. V najťažšom vnútornom orgáne vážiacom okolo 1,5 kg prebieha asi 500 metabolických procesov, pri ktorých sa štiepia cukry, tuky a bielkoviny z potravy. Tisíce miniatúrnych lalôčikov prefiltrujú každú minútu 1,5 až 2 litre krvi. Pečeň zároveň zachytáva škodlivé látky a premieňa ich na neškodný odpad.

Niektoré nebezpečné látky alebo mikroorganizmy, ktoré sa dostanú do krvi ústami s potravou alebo inou cestou, však môžu pečeň natrvalo poškodiť. Medzi najrizikovejšie patria vírusy, ktoré vyvolávajú zápaly pečene – vírusové hepatitídy. Označujú sa písmenami A až E, pričom najrozšírenejšie sú hepatitídy typu A, B a C.

Žltačku typu A spôsobuje mimoriadne odolný hepatovírus, ktorý sa prenáša kontaktom neumytých rúk s ústami. Nakaziť sa môžete kedykoľvek a kdekoľvek, napríklad z neumytého ovocia či z kontaminovanej kocky ľadu. Rizikové sú najmä exotické dovolenky.

Hepatitídou typu A sa môžete nakaziť v oblasti trópov a subtrópov okolo celej zemegule. Vírus sa dostane do pečene, kde sa začne množiť. Inkubačná doba ochorenia je 15 až 60 dní. Prvé príznaky sú nevoľnosť, horúčka, nechutenstvo, únava, bolesti brucha. Ožltnú očné bielka, stmavne moč, stolica je svetlá až hnačkovitá. Liečba sa začína v nemocnici na infekčnom oddelení a pokračuje minimálne polročnou prísnou diétou. Žltačka typu A nespôsobuje chronické poškodenie pečene. Pred nakazením chráni očkovanie.

Vírus hepatitídy typu B je viac ako stonásobne infekčnejší v porovnaní s vírusom HIV. Odhaduje sa, že chronickú infekciu tohto typu má asi 300 miliónov ľudí na svete. Najnižší výskyt je v západnej Európe, Severnej Amerike a v Austrálii – 4 až 6 percent obyvateľov. Žltačka typu B sa prenáša kontaktom s infekčnými telesnými tekutinami, ako je krv, moč, semeno, vaginálne sekréty, materské mlieko, sliny, údajne, dokonca aj slzy.

U nakazených je vysoké riziko, že ochorenie prejde do chronického štádia a rozvoja cirhózy, čiže stvrdnutia pečene. V určitom štádiu ochorenia sa časť genetického materiálu vírusu zabuduje do genetického materiálu pečeňovej bunky. Klony týchto buniek môžu byť základom nádorového bujnenia a vzniku rakoviny pečene. Liečba a starostlivosť pri chronickej žltačke typu B omnoho náročnejšia ako pri type A. Úspešnosť terapie sa pohybuje od 25 do 40 percent.

Bezpečné očkovanie existuje len proti hepatitíde typu A a B. Je obsiahnuté v spoločnej vakcíne, ktorá sa podáva v troch dávkach. Už prvé dve dávky sú vysoko účinné proti nákaze. Kompletné očkovanie poskytne doživotnú ochranu.