Zvýšený rast chlpov na tvári žien či nepravidelná menštruácia? Môže byť za tým TENTO problém!

Tento hormón hrá dôležitú úlohu v rôznych telesných funkciách, ako je regulácia libida, tvorba červených krviniek a udržiavanie svalovej hmoty. Avšak, keď hladiny testosterónu u žien stúpnu nad normálne hodnoty, môže to viesť k rôznym zdravotným problémom, píše magazín Zdravie.

U mužov sa testosterón primárne tvorí v semenníkoch. U žien sa produkuje až na troch miestach, a to vo vaječníkoch, nadobličkách a periférnych tkanivách. Vaječníky produkujú menšie množstvá testosterónu ako semenníky u mužov, ale stále zohrávajú dôležitú úlohu. Nadobličkové žľazy tiež produkujú testosterón, hoci v menšom množstve. Okrem toho malé množstvo testosterónu sa môže tvoriť aj v periférnych tkanivách z prekurzorov androgénov. Periférne tkanivá, nachádzajúce sa mimo hlavných žliaz ako sú semenníky a vaječníky, môžu premeniť prekurzory androgénov na testosterón, čo znamená, že sa testosterón môže tvoriť aj v koži, tukovom tkanive a svaloch.

Zvýšené hladiny testosterónu u žien sú často zdrojom značných problémov, ktoré negatívne ovplyvňujú fyzické i emocionálne zdravie. Pre ženy to rozhodne nie je výhra. Napríklad, padanie vlasov, ktoré je častým dôsledkom zvýšeného testosterónu, môže značne ovplyvniť sebavedomie a vnímanie vlastnej krásy. Akné a nadmerný rast ochlpenia prispievajú k pocitom frustrácie a zníženému sebavedomiu. Okrem estetických problémov môže zvýšený testosterón zasahovať aj do plánov na otehotnenie. Polycystický ovariálny syndróm (PCOS), často spojený s vyššími hladinami testosterónu, je jednou z hlavných príčin neplodnosti u žien. Nepravidelná menštruácia a problémy s ovuláciou môžu premeniť túžbu po materstve na zdĺhavý a náročný proces, plný neistoty a sklamania.

Za zvýšenými hladinami testosterónu u žien môže byť genetická predispozícia, zdravotný stav aj lieky. Ak matka mala vyššie hladiny testosterónu, je možné, že tieto genetické faktory zdedí aj jej dcéra, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť podobných hormonálnych nerovnováh. Presné štatistiky o tom, u koľkých dievčatiek sa prejaví zvýšený testosterón kvôli genetickej predispozícii, neexistujú, pretože výskyt môže byť ovplyvnený aj inými faktormi, ako je životné prostredie a životný štýl.

Polycystický ovariálny syndróm (PCOS) je jednou z najčastejších príčin zvýšeného testosterónu u žien. Tento stav môže viesť k nepravidelnej menštruácii a problémom s plodnosťou. Podľa rôznych štúdií má približne 5 až 10 % žien v reprodukčnom veku zvýšené hladiny testosterónu. PCOS postihuje približne 8 až 13 % žien v tomto vekovom rozmedzí, pričom mnoho z nich má zvýšené hladiny testosterónu. Jedna zaujímavá štúdia zverejnená v časopise Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism ukázala, že ženy s vysokými hladinami testosterónu majú väčšiu pravdepodobnosť výskytu metabolických syndrómov a kardiovaskulárnych ochorení. Ďalšia štúdia publikovaná v New England Journal of Medicine zdôraznila súvislosť medzi zvýšeným testosterónom a inzulínovou rezistenciou, , ktorá môže viesť k cukrovke 2. typu.

Vysoká hladinu testosterónu u žien sa dá liečiť a prístup závisí od príčiny zvýšených hladín. Liečba môže zahŕňať rôzne metódy. Jednou z možností sú lieky na reguláciu hormónov, ako sú antikoncepčné pilulky obsahujúce estrogén a progestín, ktoré pomáhajú znížiť hladiny testosterónu a regulovať menštruačný cyklus. Antiandrogény, ako spironolaktón, blokujú účinky androgénov a môžu zmierniť príznaky ako nadmerný rast ochlpenia a akné. Metformín, liečivo bežne používané na liečbu cukrovky 2. typu, môže zlepšiť inzulínovú rezistenciu a znížiť hladiny testosterónu, najmä u žien s polycystickým ovariálnym syndrómom (PCOS). Zmeny životného štýlu, ako sú zdravá strava a pravidelné cvičenie, môžu tiež pomôcť zlepšiť hormonálnu rovnováhu a znížiť hladiny testosterónu. Prospeje aj zmiernenie stresu prostredníctvom techník ako meditácia a joga, pretože stres môže ovplyvniť hormonálnu rovnováhu.

V zriedkavých prípadoch, keď je vysoká hladina testosterónu spôsobená nádorom na vaječníkoch alebo nadobličkách, môže byť potrebný chirurgický zákrok na jeho odstránenie. Liečba je často kombináciou viacerých metód a mala by byť prispôsobená individuálnym potrebám pacientky. Konzultácia s lekárom je nevyhnutná na určenie najvhodnejšej liečby pre konkrétny prípad.