Ovláda vás STRACH alebo sa nechávate viesť intuíciou: Vieme, ako to rozoznať!

V každej žene drieme prirodzená múdrosť, ktorá sa nevyučuje v školách, nečíta v knihách a nie je výsledkom logického premýšľania. Hovoríme jej intuícia. Jej hlas je tichý, no silný. Prichádza nečakane a často bez vysvetlenia, no prináša istotu, ktorú rozum len ťažko pochopí. A práve vtedy sa dostávame na križovatku: máme nasledovať jemný šepot vnútra, alebo sa nechať ovládnuť strachom, ktorý kričí, panikári a bojuje za „istotu“?

Intuícia nie je založená na faktoch. Nie je logickým odvodzovaním, nevyplýva z analýzy. Je to vnútorný pocit, ktorý sa objaví náhle, bez varovania, a napriek tomu v ňom cítime zvláštny pokoj a jasnosť. Intuícia je ako svetielko v hmle, ktoré nám ukazuje smer – nie preto, že ho poznáme, ale preto, že mu dôverujeme. Nie je hlasná, netlačí, nevnucuje sa. Je ako tichá prítomnosť, ktorá vás vedie bez slov. Často ju vnímame ako zvláštny pokoj v srdci, príjemný pocit v bruchu alebo jemné napätie, ktoré vás pozýva konať – nie zo strachu, ale zo súladu. Keď vás vedie intuícia, cítite sa v súlade sama so sebou. Nezažívate paniku, ale skôr vnútornú silu, odhodlanie a pocit, že „toto je ono“. Aj keď to môže znamenať vystúpenie zo zóny komfortu, stále to pôsobí správne. A to je to, čo ju odlišuje od strachu.

Strach je hlasný, naliehavý a často presvedčivý. Vychádza z obáv, z minulých skúseností, z neúspechov, ktoré zanechali rany na vašej duši. Tvári sa ako ochranca, no v skutočnosti vás brzdí. Strach vám šepká, že nie ste dosť dobrá, že to nezvládnete, že opäť prídete o to, na čom vám záleží. Jeho cieľom nie je rast, ale zachovanie bezpečia, aj za cenu stagnácie. Keď rozhodnutie vychádza zo strachu, vaše telo reaguje napätím, stiahnutím, nepokojom. Cítite tlak, nespavosť, stres. Strach vás núti konať rýchlo, bez premýšľania, len aby ste sa vyhli riziku. Hoci vám môže pripadať, že vás chráni, v skutočnosti vás oddeľuje od vašej podstaty, od vašej duše.