Nebezpečná arytmia! Poznáte tieto varovné príznaky?

Naša normálna srdcová frekvencia je pravidelná, s počtom úderov medzi 60 a 80 za minútu, v závislosti od fyzickej aktivity. Ako upozorňuje Zdravie, môže sa však stať, že náš srdcový rytmus bude nepravidelný a príliš rýchly.

Horná hranica pokojovej pulzovej frekvencie je 100 za minútu, pri vyšších hodnotách hovoríme o tachykardii. Orientačná dolná hranica pulzovej frekvencie bežného človeka je 50 za minútu, ak je hodnota nižšia, hovoríme o bradykardii. 

Športovci môžu mať pokojový tep nižší, aj okolo 40 pulzov za minútu. Pri športových aktivitách sa zas tep srdca zvyšuje, no pulz by nemal prekročiť 85 percent maximálnej frekvencie – orientačne si ju môžete vypočítať, keď od čísla 220 odpočítate svoj vek.

Pokiaľ by ste túto hodnotu pravidelne prekračovali, napríklad v túžbe schudnúť, nemuselo by sa vám to vyplatiť. „Moje odporúčanie pre šport je – robte takú aktivitu, ktorá vám robí radosť, a nasaďte tempo, ktoré vám je príjemné. A postupne si pridávajte, predlžujte čas, netreba začať zhurta. Dôležité je, aby ste dva-trikrát týždenne vydržali v pohybe asi 20 až 30 minút. Štúdie ukázali, že takáto aktivita je prospešná a kto sa jej venuje, má šancu sa dožiť viac ako tí, čo nerobia nič,“ uviedol kardiológ Mudr. Jozef Salmáš z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Základné pravidlo je, že ak búšenie srdca, tachykardia, vznikne náhle a ukončí sa náhle, signalizuje to niečo nenormálne. Pre telo to nie je prirodzené, normál­ne tep pri záťaži narastá postupne a postupne tiež klesá, keď sa záťaž skončí. „Ak však tachykardia vznikne náhle, v pokoji, akoby zrazu naskočil „šijací stroj“ a potom sa opäť náhle vypol, je to memento. Ide o arytmiu, ktorú treba riešiť,“ upozorňuje kardiológ .

Pulz môže vyskočiť nad 200, dokonca aj na 270 tepov za minútu, a to spôsobuje závraty alebo aj odpadnutie. Takíto pacienti podstupujú katétrovú abláciu, pri ktorej sa „vypáli“ malé ložisko, ktoré arytmiu vyvoláva. Úspešnosť zákroku je podľa slov kardiológa 95 až 97 percent. Znamená to teda úplné vyliečenie a pacienti nemusia doživotne brať lieky na srdce.

Pomalé poruchy rytmu, teda bradykardie pod 50 úderov sa týkajú hlavne starších ľudí, zhruba nad 60 rokov. Menej vládzu, zadýchavajú sa, vyhýbajú sa aktivitám, na ktoré boli predtým zvyknutí. Nie­ktorí môžu mať narušené rozumové, kognitívne funkcie, menej si pamätajú, majú poruchy koncentrácie, môžu trpieť nespavosťou. Tieto poruchy sa riešia kardiostimulátorom.

U mladších ľudí sa hľadajú iné riešenia. Lekári im odporúčajú dbať na dobrý spánok a dostatočný príjem tekutín, pomôcť môže aj vyhýbanie sa tesnému oblečeniu. „Napríklad tesné džínsy zhoršujú návrat krvi do srdca a môže to prispievať k tomu, že odpadávajú,“ upozorňuje doktor Salmáš.

Dve hlavné príčiny arytmie sú fibrilácia predsiení a flutter predsiení. Poruchy srdcového rytmu sa neoplatí brať na ľahkú váhu, pretože môžu mať vážne komplikácie. Arytmia totiž môže spôsobiť krvné zrazeniny, ktoré upchajú cievy v mozgu či inde v tele.

Ak pocítite nepravidelnosti pulzu, nahmatáte si ich alebo vás na ne upozorní domáci tlakomer, mali by ste sa poradiť s kardiológom, aby vám urobil EKG, ktoré môže pomôcť diagnostikovať prípadnú arytmiu alebo flutter. Často je potrebná antiarytmická a antikoagulačná liečba, ako aj pravidelné sledovanie.

Mnoho ľudí však o svojej arytmii nevie a zároveň teda netušia, že majú vysoké riziko cievnej mozgovej príhody, čiže porážky. Oplatí sa všímať si príznaky, ktoré môžu na arytmiu nepriamo upozorniť. Nájdete ich na ďalších stranách.

Ak sa vám stáva, že sa vám zrýchľuje tep, hoci nevyvíjate žiadne zvláštne fyzické úsilie, nemusí to byť v poriadku. Búšenie srdca je pocit rýchlej činnosti, chvenia alebo preskakovania srdca a môže sa objaviť v pokoji alebo pri námahe. Vyvolané môže byť stresom, cvičením, po požití alkoholu, niektorých liekov alebo vznikne z inej príčiny. Väčšinou nejde o život ohrozujúci stav, ale je potrebné došetrenie jeho pôvodu.

Dýchavičnosť je pocit ťažkého a nepríjemného dýchania v situácii, ktorá by normálne nemala spôsobovať žiadne ťažkosti s dýchaním. Prejavuje sa ako pocit nedostatku vzduchu. Môže byť sprevádzaná zrýchlením či prehĺbením dychu, úzkosťou a niekedy aj poruchou vedomia. Pokiaľ vzniká náhle a nemá jasnú príčinu, mali by ste dýchavičnosť čo najskôr konzultovať s lekárom.

Závrat sa spája s pocitom straty rovnováhy. Keď to pocítite, sadnite si a urobte si prestávku. Uistite sa, že sa orientujete a že ste bez príznakov. Až po vykonaní tejto samokontroly vstaňte a pokračujte v činosti. Závraty majú najrôznejšie príčiny, no závrat alebo pocit závratu vzniká aj na podklade nejakého druhu srdcovej arytmie, a vtedy je to vážna príčina a treba to konzultovať s lekárom.

Akýkoľvek nevysvetliteľný nepríjemný pocit na hrudníku, najmä ak sa opakuje, by ste mali okamžite riešiť s lekárom a podstúpiť prípadné kardiologické vyšetrenia.

Synkopa je prechodná, krátka strata vedomia, ktorá vzniká náhle v dôsledku nedokrvenia mozgu, s následným okamžitým obnovením normálneho vedomia bez porúch alebo zmätku. Spravidla nejde o nič nebezpečné, no mal by to potvrdiť lekár.