Viete, ktoré slovenské mestá sú kráľovské? Týmto sú výnimočné

Uhorský kráľ Béla IV. mu udelil práva v roku 1269, napríklad právo dvoch výročných trhov, sporné právo skladu, právo meča či v roku 1463 právo používať erb. V 15. až 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych cechov - farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. V meste je vzácna neskorogotická Bazilika sv. Kríža a pred ňou stojaca zvonica, ktorá je najstaršou renesančnou zvonicou na Slovensku. V roku 1950 historické jadro mesta vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Čo sa oplatí vidieť?
Kežmarský hrad, artikulárny drevený evanjelický kostol zo 16. storočia, Múzeum meštianskej bytovej kultúry na Hlavnom námestí. V okolí môžete navštíviť galériu v kaštieli Strážky a Múzeum J. M. Petzvala v Spišskej Belej, Botanickú záhradu tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici, zrúcaninu Holumnického hradu, horskú dráhu Tatrabob v Tatranskej Lomnici, Beliansku jaskyňu v Tatranskej kotline, ale na svoje si prídu aj milovníčky turistiky, bicyklovania či wellnessu v rôznych zariadeniach.

Na slobodné kráľovské mesto ju povýšil v roku 1372 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký. Mesto dostalo právo opevniť sa hradbami, obyvateľstvo bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov, tovar Skaličanov zas od tridsiatku a mýta. Skalica mohla usporadúvať týždenné  a výročné trhy. V roku 1918 sa stala na niekoľko dní sídlom dočasnej vlády pre Slovensko. Ak dnes zavítate do mesta presláveného aj trdelníkmi a červeným vínom Skalický rubín, prezrite si všetky zákutia historického centra a nádherné, najmä sakrálne pamiatky.

Čo sa oplatí vidieť?
Turisticky príťažlivá je Rotunda svätého Juraja pravdepodobne z 1. polovice 11. storočia, v jej blízkosti je na návrší kalvária a za ňou katolícky  a evanjelický cintorín. Pýchou mesta je Dom kultúry s úžasnou ľudovou výzdobou na fasáde, ktorý navrhol architekt Dušan Jurkovič. Za zmienku stoja aj mestské hradby, Morový stĺp sv. Panny Márie, Mlyn bratov Pilárikovcov a nad mestom takzvané búdy miestnych vinárov.

Status mesta získala v roku 1255, ale možno už v roku 1237, keď Uhorské kráľovstvo udeľovalo prvé mestské privilégiá. Znie to až neuveriteľne, ale v 18. storočí bola tretím najväčším mestom v Uhorsku, zo slovenských banských miest je najstaršia. Jednotlivé časti Štiavnice sa rozkladajú nad malebným údolím na terasách Glanzenberg, Paradajs, Sobov a Kalvária. Ťažilo sa tu zlato, striebro i ďalšie rudy. Založili tu Banícku a Lesnícku akadémiu. Od roku 1950 je Banská Štiavnica mestskou pamiatkovou rezerváciou a je zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Čo sa oplatí vidieť?
Starý a Nový zámok, Námestie svätej Trojice s morovým stĺpom, Dom Sládkovičovej Maríny, barokový komplex Kalvárie, Banské múzeum v prírode, expozíciu baníctva v Kammerhofe, štôlňu Glanzenberg, Krištáľový kameňolom, Botanickú záhradu v Banskej Štiavnici, Kaštieľ v Svätom Antone, vrch Sitno a Sitniansky hrad, Počúvadlianske jazero, ale aj viaceré iné jazerá a tajchy.

Za slobodné kráľovské mesto ju v roku 1323 vyhlásil panovník Karol Róbert z Anjou. Ešte predtým sa však spomína v listinách ako centrum Provincie spišských Sasov. Medzi prvé práva dostala Levoča súdnu právomoc, právo ťažiť rudu, užívať lesy, vykonávať remeslá a obchodovať. Takmer celé mesto dodnes obklopujú stredoveké hradby, na ktorých sa zachovalo niekoľko bášt a tri brány – Košická, Menhardská a Poľská. Na námestí určite neprehliadnete renesančnú radnicu, zvonicu ani Chrám sv. Jakuba, v ktorom Majster Pavol z Levoče vyhotovil dokonalý gotický krídlový oltár s výškou 18,62 metra.

Čo sa oplatí vidieť?
Okrem spomenutých dominánt vás očarí aj Dom Majstra Pavla, stredoveká klietka hanby, ale zaujme vás aj bazilika na pútnickej Mariánskej hore. V blízkom okolí navštívte Spišský hrad a prírodný úkaz Sivá Brada, Spišský Jeruzalem v Spišskom Podhradí či Kaplnku Sans Souci v Iliašovciach.

Slobodným kráľovským banským mestom je od roku 1328, ale už od 10. storočia sa v meste a jeho okolí ťažilo zlato a striebro. Na dnešnom Štefánikovom námestí sídli budova mincovne, ktorá je najstaršou existujúcou mincovňou na svete. Prvé zlaté dukáty, takzvané florény, tu začali raziť v roku 1382. Dnes tam razia slovenské euromince. Obyvatelia aj hostia mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady i richtára. Kremnica získala aj hrdelné právo, právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, ale aj trhové a jarmočné právo.

Čo sa oplatí vidieť?
Múzeum mincí a medailí sídliace v budove zo 14. storočia, ale aj Mestský hrad, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, no nádherný je aj morový stĺp či baroková fontána. V okolí Kremnice vás zaujmú prírodné atrakcie - štôlňa Andrej, Via ferrata Skalka či rozhľadňa na Krahulskom vrchu.