Komunikácia, ktorá je pre ľudí úplne bežná, je pre autistov zložitá, nepochopiteľná a abstraktná, takže radšej volia existenciu vo svete predmetov. Posledné poznatky zo zahraničia stále viac potvrdzujú, že autizmus je pravdepodobne metabolická porucha , ktorej príčina tkvie v zlom štiepení proteínov, čoho následkom je tvorba halucinogénnych morfínov, ovplyvňujúcich centrálny nervový systém. Autista sa v našom svete cíti asi rovnako, ako keby sme sa ocitli my v cudzej krajine, kde hovoria iným jazykom, majú inú kultúru, zvyky, odlišnú mentalitu. Človek, ktorý nepozná zvyklosti tohto národa, nevie, či sa cudzinec raduje, hnevá či je rozčúlený alebo šťastný. Rovnako sa cíti autista medzi nami, zdravými ľuďmi. Život s autistickým dieťaťom vonkoncom nie je jednoduchý Autisti žijú vo svojom vlastnom svete, ktorému rozumejú, a ktorý dokážu ovládať. Bývajú samotári a žijú akoby v ulite, do ktorej nemáte možnosť vstúpiť. Nedajú sa predvídať ich reakcie a nie sú schopní prejaviť vám svoje city. Väčšina z nich sa prejavuje sebapoškodzovaním, pretože takmer necítia bolesť. Autisti majú narušenú schopnosť vytvoriť si vzťah k iným ľuďom a preferujú neživé predmety pred kontaktom s ľuďmi. Sú fascinované obyčajnými vecami, ktorými dokážu stráviť nekonečné hodiny, ako napríklad točenie sa dokola, otváranie a zatváranie dverí, prelievanie vody a mnoho iných celkom bežných činností. Uprednostňujú mechanickú hru. Chlapci sa nehrajú s autíčkami klasicky, ale poukladajú si ich do radu, alebo obrátia na strechu a krútia kolieskami. Nechápu predmet ako symbol, ale potrebujú mať všetko veľmi konkrétne.

Typická pre autistov je absencia zrakového kontaktu. Nereagujú na podnety a často pôsobia ako keby nevideli a nepočuli. Aj čas je pre autistov abstraktný pojem. Slová ako včera, dnes, zajtra sa síce naučiť dokážu, ale ich významu nerozumejú. Nevedia sa ani orientovať v priestore. Slovné pomenovanie si nedokážu spojiť s priestorom a preto nevedia, ktorým smerom majú ísť, ak ich napríklad pre niečo pošlete. Autisti sú väčšinou hyperaktívni, v neustálom pohybe. Väčšinou sa neboja nebezpečenstva a nevedia ho reálne odhadnúť. Preto nie je výnimočné, keď sa vrhnú na cestu, kde v plnej rýchlosti premávajú autá. Hovorí sa, že človek nevidí pre les stromy, ale autisti nevidia pre strom les. Vytrhávajú veci z kontextu, zameriavajú sa vždy iba na jeden detail. Majú sklony zameriavať sa na nepodstatné veci, napríklad si všimnú náušnice, ale nie človeka, ktorý ich nosí. Často sa stáva, že opakujú slová alebo frázy iných osôb bez toho, aby vedeli, čo to znamená. Mávajú oneskorený vývin reči, niekedy nerozprávajú vôbec. Hovoria o sebe v druhej alebo tretej osobe. Na narušenie stereotypu reagujú prehnanou emočnou rozladenosťou (výbuchy kriku, vreskot, kopanie, či hryzenie). Niektorí autisti môžu mať mimoriadne schopnosti a prejavujú nadanie napríklad na matematiku či skladanie puzzle.

Autizmus je vnímaný ako trvalý neliečiteľný stav Veľa autistov je odsúdených na pobyty v ústavoch, kde je im poskytnutá špeciálna starostlivosť a osobitný prístup. Len veľmi malé percento autistov je schopných v dospelosti existovať samostatne. Lieky, ktoré by túto poruchu dokázali vyliečiť, neexistujú. Metóda, ktorá pomáha autistom skvalitniť život sebe aj svojim blízkym je behaviorálna metóda.

Na základe odmeňovacieho systému presmeruje nevhodné správanie na iné, prijateľnejšie. Deti sú pomocou tejto metódy schopné naučiť sa základnym úkonom, ako umývanie sa, obliekanie, hygiena, či jedenie. Napriek tomu potrebuje dieťa s autizmom počas celého života špecificky upravené prostredie pre prácu i trávenie voľného času. Na Slovensku žije podľa odhadov približne desaťtisíc ľudí s autistickou poruchou, z čoho asi dvetisíc tristo je detí.

Opakuje slová, nedíva sa na vás, máva výbuchy hnevu?

Výber pre vás