Tieto pocity sú bežné, a aj keď znásobené môžu byť aj príznakom neurologickej poruchy, najmä ak sa spájajú s abnormálnymi zmyslovými vnemami (chuť, čuch, zrak), je to skôr zriedkavé. Déjà vu je pomerne časté, odhaduje sa u 60 až 80 percent populácie - najčastejšie ho však zažívajú čerství dospelí. Odborníci zatiaľ nezistili jeho priame možné príčiny, existuje však viacero teórií, ktoré ich naznačujú. Ktoré sú najpravdepodobnejšie?

Jedným z vysvetlení môže byť teória rozdeleného vnímania. Keď situáciu zbadáte po prvýkrát, stáva sa, že jej nevenujete dostatočnú pozornosť – zachytíte ju len periférne alebo rozptýlene. Potom sa mozog začne sústreďovať, absolútne „zostrí“ a doplní si všetky informácie. To však môže podvedomiu vyslať klamlivý signál, že situácia sa stala v dvoch rôznych časoch. Ak ste sa napríklad dostatočne nesústredili na pohľad z kopca a vzápätí sa ním spustíte, môžete to pocítiť ako déjà vu.

Ďalšia teória naznačuje, že déjà vu sa udeje, keď sa váš mozog takpovediac príliš potrápi, až nastane krátka prenosová porucha, podobná ako pri epileptickom záchvate. Inými slovami, chybne sa prepojí aktívna časť mozgu, ktorá vníma súčasné udalosti, a „záložná“, ktorá hromadí spomienky.

Mozog falošne definuje to, čo sa deje v súčasnosti ako spomienku, teda niečo, čo sa už stalo. Táto krátka nefunkčnosť spravidla nie je dôvod na obavy, pokiaľ sa nestáva pravidelne.vMozog sa môže „pomýliť“ aj inak. Keď prepisuje informácie z krátkodobej pamäte do dlhodobej, niekedy to vezme „skratkou“, preto môžete nadobudnúť dojem, že nový vnem sa stal už dávno, nie iba pred sekundou.

Keď niečo sledujete a vnímate, informácie, ktoré prijímate zmyslami, sa prenášajú do vášho mozgu dvoma samostatnými cestami, pričom jednou z nich o niečo rýchlejšie ako tou druhou. Toto oneskorenie je síce len v nemerateľnej odchýlke, ale môže viesť mozog k tomu, aby udalosť prečítal ako dva rôzne zážitky.

Viacerí odborníci veria, že déjà vu má mnoho spoločné so spôsobom, akým spracúvate a vybavujete si spomienky. Výskum psychologičky Anne Cleary naznačuje, že jav môže byť reakciou na udalosť, ktorá sa podobá niečomu, čo ste už zažili, ale nepamätáte si to. Teda na akúsi spomienku, ktorá sa veľmi podobá súčasnej povedomej udalosti. A aj keď si daný zážitok vedome nepamätáte, váš mozog o ňom stále „vie“, teda nejakým spôsobom v ňom rezonuje a vyšle vám záblesk.

Iná teória hovorí o tom, že ľudia zvyčajne prežívajú „povedomé“ pocity v situácii, ktorá má veľa podobných detailov s niečím, čo už predtým videli. Červenkastý lak stola, panoramatický obraz na stene, rastlina v rohu, slnečné lúče prenikajúce do miestnosti - čím viac známych prvkov na „scéne“, tým silnejšie asociácia – vyvolaná myšlienka. Ak ste niekedy vošli do miestnosti s podobným zariadením a usporiadaním nábytku, aké je vám blízke, môžete nadobudnúť familiárny zveličený dojem, akoby ste tam už niekedy boli, aj keď si zážitok nepamätáte (a zrejme sa ani nestal).

Existuje déja vú? Akoby sa vám TO UŽ STALO. Skutočne?

Výber pre vás

Existuje déja vú? Akoby sa vám TO UŽ STALO. Skutočne?

Súvisiace články

Tréning pre lenivý mozog: Nedovoľte sivej hmote zaháľať

Kde STE SA ZOZNÁMILI? A ako to naďalej môže ovplyvňovať váš vzťah?

Máte MAGICKÉ schopnosti? Niečo vo vás je...

Mení životy, dodáva ŽENÁM SILU!

Čo si o ňom zistiť, kým sa stane VAŠÍM MANŽELOM?

Zázračný materiál: Kde všade využiť BAMBUSOVÉ vlákna?

Výber pre vás