V médiách začínala koncom roka 2006 ako redaktorka denníka Plus 1 deň. Po 15-ročnom pôsobení v šoubiznisovej redakcii istého online média sa rozhodla začať novú etapu v redakcii magazínu Báječná žena.

Eva Janovická

Ako spomínate na nakrúcanie série Otecko sa mi nepáči? Mali ste už predtým nejaké herecké skúsenosti?&nbsp; Mám to celkom v dobrej pamäti, mala som 6 rokov.&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/serialy-ktore-maju-svoje-caro-toto-su-dnes-uz-retro-ceskoslovenske-hity-pamatate-si-ich?itm_brand=zena" target="_blank">Natáčali sme to celé leto</a>, bolo to veľmi zaujímavé, ale aj namáhavé, keďže som bola taká maličká. Nebavilo ma veľakrát opakovať scény, učiť sa texty, ale vždy bola so mnou moja mamina, ktorá ma&nbsp;vždy super pripravila a povzbudzovala ma, vždy tam bola pre mňa. Predtým som hrala v detskej inscenácii Nebojte sa prváčikov&nbsp;s pánom Dočolomanským a pani Magálovou, hrali mi rodičov, každý september to púšťajú vo verejnoprávnej televízii, keď sa ide do školy.&nbsp;

Na obrazovkách sme vás potom videli asi až v Paneláku - čomu ste sa venovali medzitým? Študovala som na Konzervatóriu v Bratislave muzikálové herectvo, hrávala som aj v iných inscenáciách a filmoch. Popritom som hosťovala v Trnavskom divadle a v muzikáloch na Novej scéne. Rozhodla som sa však študovať aj inú vysokú školu, marketingovú komunikáciu, a vtedy som začala pracovať aj ako redaktorka vo verejnoprávnej televízii. Potom som sa trošku vrátila k herectvu. Ja som nesmierne vďačná za každú hereckú príležitosť, ale musím priznať, že sa po tých rokoch už ako herečka veľmi necítim. Mám pocit, akoby som to vtedy nebola úplne ja. Dnes som už radšej v zákulisí ako pozorovateľ a nie stredobod pozornosti.

Aký najväčší rozdiel ste pociťovali medzi tým detským a potom dospeláckym herectvom?&nbsp; Detské herectvo&nbsp;bolo asi také prirodzenejšie, spontánne a bezstarostné. Keď je už človek starší, začne riešiť iné myšlienky a výzvy. Pamätám si ale, že sa mi vtedy deti vysmievali, že som niekde hrala a stále mi spievali tú pesničku z Otecko sa mi nepáči. Necítila som sa vtedy úplne dobre. Nemala som rada, ak ma spoznali. Dodnes to asi tak mám, že keď sa chce niekto so mnou fotiť alebo sa ma pýta, či som to ja, nemám pocit úspechu a šťastia, skôr sa tomu vyhýbam. Mám pocit, že rokmi sa zo mňa <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/bajecna-rodina/zivot-introvertom-co-treba-zvyknut?itm_brand=zena" target="_blank">stáva introvert</a>.

Aktuálne som zachytila, že sa nachádzate na Tenerife - prečo ste odišli zo Slovenska a prečo ste zamierili práve tam? Na Tenerife sme sa ocitli úplne náhodou. Keď pred tromi rokmi začala vojna na Ukrajine, povedali sme si, že niekam ideme trošku ďalej na mesiac. Pôvodný plán bol Mexiko, ale potom som sa zľakla, že je to vlastne džungľa&nbsp;a naša dcérka&nbsp;mala asi pol roka a nie všetky očkovania. Zrazu sme našli letenky na Tenerife, ja som tam už bola dávnejšie, a tak sme si povedali, že ideme tam. Išli sme na sever, kde to nie je&nbsp;až tak turistické. Veľmi nás očarila príroda, oceán, miestni ľudia.&nbsp;

Rozhodli ste sa zostať žiť v zahraničí alebo ide len o krátkodobejší pobyt?&nbsp; Po pol roku sme sa vrátili, že si tu vyskúšame žiť asi na 3 mesiace. Podarilo sa nám však zohnať fajn nájom na rok a teraz sme tu už dva roky. Asi pred pol rokom sme kúpili domček a vyzerá to tak, že tu nejaký čas zostaneme. Deti sú tu veľmi šťastné v škole a škôlke a prirodzene sa učia anglicky aj španielsky. Ďalším dôvodom, prečo zostávame v zahraničí, je aj vojnová situácia v Európe a hlavne aj naša politická situácia na Slovensku.

Čomu sa tam venujete? Do septembra som bola doma s najmladšou dcérkou, ktorá začala chodiť do škôlky. Pomaly sa tu snažím rozbehnúť moje Piknikovo – už na Slovensku som pred 15 rokmi začala ľuďom ponúkať&nbsp;piknik&nbsp;na mieru na oslavu, rande, zásnuby, baby shower, <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/svadby-roka-2024-nevesty-aj-po-40-ke-zenisi-prekrocili-60?itm_brand=zena" target="_blank">svadbu&nbsp;</a>a podobné&nbsp;príležitosti. Ja sama som mala piknikovú svadbu, kde bolo okolo sto hostí. Už som tu na Tenerife mala zopár slovenských aj zahraničných klientov. V prvom rade sa ale venujem materstvu, čo som rokmi zistila, že ma napĺňa úplne najviac.

Čo sa vám najviac páči na Tenerife?&nbsp; Príroda, sopka, oceán, vlny, jedlo, energia lokálnych ľudí, proste to ich „maňana“. V priebehu 20 minút môžete byť pri oceáne, potom sadnete do auta a ste zrazu v úplnom pralese. Najviac ma očaril vrchol sopky El Teide, bol to jeden z mojich najsilnejších zážitkov. To ticho hore, energia, sila… Cítila som veľkú pokoru.

Ste trojnásobná mama - máte syna Tea, neskôr sa písalo o Alme, ktorá je najmladšia. Kedy prišiel na svet váš stredný potomok a ako sa volá? Môj najstarší syn Teo z predchádzajúceho vzťahu bude mať v lete 18 rokov. Momentálne študuje v Kórei&nbsp;v Soule a chystá sa na vysokú školu do Holandska, tak sa teším, že už bude bližšie. S jeho tatinom už ideme spoločným životom 20 rokov a dodnes sme veľmi dobrí priatelia. Trávime spolu dovolenky a sviatky, ak sa dá, veľmi si ho vážim a som šťastná, že je v mojom živote aj naďalej. Stredný syn sa volá Walter, bude mať v lete 7 rokov a narodil sa nám s manželom Martinom po našej svadbe. K Walterkovi&nbsp;sa nám narodila dcérka Alma, tá bude mať v lete 4 roky.

Plánovali ste niekedy, že budete trojnásobnou mamou?&nbsp; Musím sa priznať, že asi nie. <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/bajecna-rodina/vycitate-ste-nedali-svojim-detom-maximum-takto-zbavite-pocitu-zlej-matky?itm_brand=zena" target="_blank">Rodičovstvo</a> je však to najkrajšie, čo ma v živote stretlo a napĺňa ma, aj keď musím priznať, že je to aj jedna z najťažších výziev v živote. To, akým máme byť rodičom, nás nikto nikdy neučil… Tak sa asi len tak intuitívne snažím. A mám stále v pamäti vetu Ivka Štúra: „Netreba veľmi vychovávať, stačí pekne žiť a dieťa sa pridá.“ Mamina s týmto pánom profesorom psychológie žila 30 rokov a teraz vydávame jeho knihy. Snažíme sa po jeho smrti šíriť aj naďalej jeho pekné myšlienky. Tento rok je to 10 rokov, čo nám chýba, tak verím, že k tomuto výročiu sa nám podarí pripraviť ešte ďalšiu knižku. Bol to krásny a láskavý človek.

Čo je pre vás na materstve najkrajšie a čo to najťažšie? Najkrajšia je tá bezpodmienečná a úprimná láska detí, šťastie v ich očiach, smiech, radosť, zvedavosť. Najkrajšie je byť ich mamou a učiť sa navzájom. Veľakrát je to samozrejme výzva, vyžaduje si to oddanosť a vytrvalosť v ťažkých situáciách...

S manželom ste spolu 13 rokov. Čo je po tomto čase pre vás vo vzťahu najdôležitejšie? Stále nás v prvom rade spája láska, podobné hodnoty, vízie. Najdôležitejší je ale asi humor a vedieť sa stále po večeroch rozprávať, plánovať, snívať, smiať sa, spoľahnúť&nbsp;sa a oprieť sa jeden o druhého. Dôležité je aj sa navzájom ťahať, čo sa týka sebarozvoja.

Dievčatko z večerníčka: Dnes trojnásobná mama a odišla zo Slovenska

Autor článku

Eva Janovická

Výber pre vás

Dievčatko z večerníčka: Dnes trojnásobná mama a odišla zo Slovenska

Autor článku

Eva Janovická

Súvisiace články

FOTO zo stužkovej: Kedysi dievčatko v Oteckoch, dnes sexi maturantka

Český herec má ťažké depresie. Zdedil ich po známej mame!

Kandráčov syn podedil gény, ale... Už je z neho aj HEREC!

Výber pre vás