V médiách začínala koncom roka 2006 ako redaktorka denníka Plus 1 deň. Po 15-ročnom pôsobení v šoubiznisovej redakcii istého online média sa rozhodla začať novú etapu v redakcii magazínu Báječná žena.

Eva Janovická

Aktuálne hráte v seriáli z 80. rokov a potom je tu Černák z 90. rokov. Dá sa vôbec povedať, ktoré z tých rokov boli lepšie? To je veľmi zložitá otázka v tom, že doba, ktorá tu bola, mala určite svoje negatíva. A určite ďalšie negatíva malo to uvoľnenie v tom 89. a 90. roku. Prinieslo to samozrejme aj pozitívny nádych slobody, nádych niečoho nového. Ale zároveň tú situáciu a zmenu režimu využili určití ľudia, ktorí sa dostali k hybným silám obchodu, možno politiky a výsledok je taký, že sme tu proste mali aj dosť <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/rodina-herca-gregora-holosku-zazila-peklo-tomto-ste-netusili?itm_brand=zena" target="_blank">temné roky</a>.

Z hľadiska projektov je určite pozitívnejší ten seriál… Áno, téma, ktorá je v Černákovi, je vyslovene temná. Ale ten seriál je rozmanitý v tom, že sú tam témy romantické, komediálne, vážne, dramatické aj témy s nádychom tragickosti. Moja postava školníka je tiež tvárna a má všelijaké vlastnosti, je ladená komediálne a viac-menej v pozitívnom energetickom duchu. To znamená, že človek nie je v kontakte až s takým bahnom, ako pri Černákovi.

V 80. rokoch ste boli ešte dieťa. Čo také najvýraznejšie si z tej doby pamätáte? Teraz už som ovplyvnený aj tým, že pri tom seriáli šaty, rekvizity, správanie ľudí, slovník, to všetko mi zrazu pripomína tie veci výraznejšie, takže veľmi ťažko sa mi vyberá. Ale možno by som mohol spomenúť, ako som prvýkrát išiel na západ s otcom na výstavu do Benátok. To už bol vlastne rok 1990, čiže po režime, išli sme tam legálne. Prekročili sme tie hranice večer a zrazu som videl ten svetelný, farebný svet, ktorý už je dnes prirodzený aj tu, ale cítil som sa vtedy ako Alenka v ríši divov. Vtedy som pochopil, že svet je oveľa rozmanitejší, širší a pestrejší.

V 90. rokoch ste už boli tínedžer. Ako ste ich vy osobne prežívali? Tá mladosť bola taká, že som chodil na gympel a u nás aj v okolí boli pravidelné diskotéky s dídžejmi z rádií, čiže to boli nabité sály, to bola proste mladosť, puberta, víno, baby, obľúbená hudba… To bolo obdobie dospievania, spoznávania sveta a v mnohom radostné. A tak ako som ja ako decko v 80. rokoch nejako nepocítil tie skrivodlivosti režimu, tak sa nijakým spôsobom mňa ani mojich blízkych nedotkli tie hrozivé veci, o ktorých sme natočili filmy.

Keď ste dostali úlohu v Černákovi, aj ste sa snažili nejako si to doštudovať, čo konkrétne sa dialo, alebo vám stačil scenár? Pozeral som si nejaké záznamy, výpovede istých ľudí, do nejakých kníh som nazrel, kde sa o tom písalo. <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/milan-ondrik-svojej-zivotnej-ulohe-prve-foto-takto-vyzera-ako-obavany-mafian?itm_brand=zena" target="_blank">Mňa inšpirujú aj temné postavy</a>, pretože pre herca to je ako nejaký ďalší iný vesmír, kde môže rozbúrať svoje hranice. Neznamená to, že sa má takou postavou stať, ale z hľadiska psychológie a poznania je to určite zaujímavá práca. A potom je rozhodujúce aj to, s kým to človek robí a tá partia okolo toho bola výborná, takže ja som neváhal, keď ma oslovili.

A z toho, čo ste o tej dobe zistili, čo sa vás tak najviac dotklo? Ja som predtým točil film Invalid. A tam som sa dozvedel že autor sa inšpiroval skutočným príbehom. V našom príbehu je to samozrejme upravené, ale bol aj konkrétny prípad človeka, ktorý si objednal nejaké rádio a bol oklamaný, ale s tým, že ten človek sa už ani nenašiel. Ja som mal v tom filme ešte šťastie, že ma objavili a má to aj taký humorný rozmer, je to čierna komédia. Ale boli ľudia, ktorí v tých 90. rokoch naozaj zmizli z rôznych príčin a už sa neobjavili.

Čo hovoríte na tie kritickejšie hlasy, ktoré tvrdia, že film Miki bol až taký oslavný voči Černákovi? Viem pochopiť, že niekto to tak môže vnímať, ale viem povedať s určitosťou aj za seba, aj za tvorcov, aj za kolegov, že nebola ambícia urobiť z neho oslavného hrdinu. Navyše to bola len polovica filmu. V druhej časti pribudli činy jeho a jeho partie a myslím si, že z toho sa nedá vyjsť už s názorom, že niekoho oslavujeme. Ambícia nebola robiť z neho hrdinu. Ambícia bola podať pravdivú výpoveď o tom, čo sme tu žili v 90. rokoch, pripomenúť si tým našu históriu.

Pri ponuke ste nezvažovali, či je vôbec dobré ísť do takéhoto projektu? Tak samozrejme, že preblesne človeku hlavou také, že fúha, že to je vlastne celkom odvážna vec. A jasné, že mi to nebolo jedno štýlom, že: Aha, super, ďalšia robota. Samozrejme, že človek má nejakú reflexiu, ale potom som si povedal, že to môže mať výpovednú hodnotu, takže som neváhal.

Vy sám keď takto reflektujete aj prostredníctvom práce tú minulosť a pozeráte sa na súčasnosť, aj ste niekedy aj uvažovali o tom, že by ste odišli zo Slovenska? Niekedy by mal človek na to sto chutí pocitovo, ale zatiaľ nemám takú ambíciu. Tú <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/moderna-gazdinka/povolanie-podla-znamenia-aku-pracu-vam-predurcili-hviezdy?itm_brand=zena" target="_blank">prácu, ktorú robím tu, robím rád</a>, je tu kopec ľudí, s ktorými mám pekne vybudované vzťahy, čiže zatiaľ nad niečím takým neuvažujem.

Spomínali ste aj komédiu Invalid. Máte radšej komediálne alebo vážnejšie filmy? Mne záleží na všetkom, čo robím a pre herca je základom rozmanitosť, to ho robí komplexnejším, rozhľadenejším, je to viac skúseností. Dôležité je, aby to bolo vyvážené a aby tie ponuky boli rozmanité a je pekné, keď sa to prestrieda. Kedysi sa nejakého slávneho herca pýtali, či má nejakú úlohu vysnívanú. A on povedal, že herec by nemal snívať o svojich úlohách, ale mal by dobre zahrať to, čo sa mu ponúka. A je to pravda, lebo pri najlepšej vôli a pracovitosti vy si nevyberáte tie úlohy. A človek je trošku aj v niečom odkázaný na tie ponuky.

Vy máte po svojom boku partnerku, s ktorou ste viac ako 20 rokov. Nad svadbou ste neuvažovali? Ja si myslím, že dôležité je to, či sú ľudia spolu spokojní a šťastní. <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/emil-horvath-je-s-manzelkou-dlhe-roky-nedavno-prezradil-sokujuce-pikosky-zo-svadby?itm_brand=zena" target="_blank">Svadba môže byť úžasná</a> a krásna vec, ale sám neviem posúdiť, či je úplne nutná. Naozaj je to tá pečiatka, čo zaručí, že: Wau, tak teraz to bude pecka? Ale nikdy som to samozrejme ani nevylúčil, ani nehovorím dôrazné nie, že svadba nikdy. Len si nemyslím, že je to úplne to najdôležitejšie.

Gregor Hološka je zadaný vyše 20 rokov. Prečo sa ešte neoženil?

Autor článku

Eva Janovická

Výber pre vás

Gregor Hološka je zadaný vyše 20 rokov. Prečo sa ešte neoženil?

Autor článku

Eva Janovická

Súvisiace články

Aha, nový markizácky ženích je už známy: Veď vyzerá ako...

Dievčatko z večerníčka: Dnes trojnásobná mama a odišla zo Slovenska

KVÍZ o víťazoch Let's Dance: Koľko si toho ešte pamätáte?

Výber pre vás