Vo vydavateľstve pracuje ako redaktorka už 16 rokov.  Zaujíma sa nie len o osudy známych tvárí, ale aj o silné príbehy bežných ľudí. Okrem manžela má aj dve deti, tri mačky, mnoho akváriových rybičiek a svoju vlastnú "botanickú" záhradu...   

Marcela Martinková

Karolínka sa snaží spolu s&nbsp;ostatnými pracovníkmi ale aj dobrovoľníkmi z&nbsp;útulku nájsť psom nový domov. Tak sa aktívne podieľa nie len na starostlivosti o&nbsp;ne, ale&nbsp;prostredníctvom sociálnych sietí sa im snaží nájsť nové domovy.

Keď Karolína prišla po vyše pätnástich rokoch o&nbsp;psíka, „naštartovalo“ ju to, aby sa začala angažovať v&nbsp;útulku. Bolo jej smutno, potrebovala byť v kontakte so zvieratami a&nbsp;práve tu si našla novú psiu kamarátku. Napriek tomu do útulku neprestala chodiť. Videla, že mnoho psov si nevie nájsť nového majiteľa.&nbsp; Keď jedného dňa prišla opäť venčiť a stretla vedúcu útulku,&nbsp;spýtala sa jej, či by<a rel="noopener" href="https://www.facebook.com/profile.php?id=61557143843108" target="_blank"> mohla spraviť stránku na sociálnych sieťach</a> a&nbsp;psíkov viac spropagovať... Ona súhlasila a odvtedy je Karolína v&nbsp;útulku ako doma. „Prídem tam počas víkendu natočiť a&nbsp;odfotiť psíkov, zoberiem ich na prechádzky, spravím popisy a&nbsp;snažím sa im nájsť nový domov,“ vysvetľuje. Domov sa snažia nájsť každému psovi bez rozdielu. Ale podľa nej si najväčšiu propagáciu zaslúžia najmä staršie a&nbsp;čierne zvieratá. O&nbsp;tie majú totiž ľudia najmenší záujem. „Málokto si chce zobrať staršieho psíka,“ pritakáva Karolína. Tak majú ľudia, ktorým padne do očí práve takýto, akési „privilégiá“. Aby v útulku nemusel dožiť sám a opustený a bez toho, aby okúsil milujúci domov...

Nebojte sa dať šancu staršiemu psíkovi, naozaj nebudete ľutovať a tú vďačnosť, ktorú vám dá, po tom, ako ho vyslobodíte z útulku po dlhých mesiacoch alebo nebodaj ROKOCH, bude naozaj stáť za to.

Majú šancu?

Zvieratá z&nbsp;útulku majú lásky na rozdávanie. „Každému by dali svoje srdce. Viem to, lebo aj moja Žolka mi ho dáva. Ale pokiaľ to nezažijete, nepochopíte.“ Karolíne aj napriek tomu, že si na príbehy nechcených zvierat zvyká, sa nie vždy podarí od ich osudov odosobniť. „Bolí ma, keď vidím, ako trpia. Musela som sa voči tomu obrniť. Ale nedá sa to vždy. Tak občas prídem z útulku domov a&nbsp;plačem...“ Nedokáže totiž pochopiť, prečo také skvelé psy nechávajú ľudia bez povšimnutia dlhé roky. A&nbsp;žiaľ, šancu na adopciu im uberajú množitelia. Možno aj preto je v útulkoch taká žalostná situácia, aká je… Ako zastaviť tento nekonečný príbeh s množiteľmi a množiarmi? Prestať takéto zvieratá kupovať, pretože <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/skutocne-pribehy/oblicku-dostal-od-manzelky-najprv-sa-tomu-branil?itm_brand=zena" target="_blank">„kde nie je dopyt, nie je ponuka”</a>. A nie, človek namnožené šteňatá „nezachráni” tým, že si ich kúpi od množiteľa. Iba ho tým podporí, aby o pár mesiacov znova namnožil ďalšie. A keď sa šteňatá „neminú”, vyhodí ich a oni sa dostanú do útulkov alebo OZetiek.

Množitelia množia psov kvôli zisku. Takéto zvieratá však majú mnohokrát genetické vady, sú choré, vyrastie z nich častokrát iný pes, akého ste si dobrej vôli kúpili. Aj všetky inzeráty, kde predajcovia hovoria napríklad o „mini jorkšíroch” sú od množiteľov. Podľa Karolíny to nie je oficiálne uznané plemeno. Množitelia ho skrížili, aby vznikla ešte menšia verzia už aj tak malého psa. Tieto psy majú potom veľké zdravotné problémy. 
Tak všetky inzeráty z internetoných portálov, ktoré tvrdia, že predávajú čistokrvného psa bez PP (papierov pôvodu) sú len bludom, aby oklamali ľudí. Aby si mysleli, že si kupujú dobre, avšak si kupujú stále len kríženca. Presne takého, ako môžu nájsť v akomkoľvek útulku.


Nekupujte od množiteľa

Ak túžite po psom spoločníkovi, nevyberajte si ho očami, ale srdcom, vraví Karolína. Vie totiž, aké je potrebné si so psíkom padnúť do oka a&nbsp;spoznať jeho povahu: „Ľudia si vyberajú očami a to by tak nemalo byť.“&nbsp; Tí, čo sa rozhodnú pre zviera z&nbsp;útulku, často nevedia, aké zviera si vybrať. „Prišiel k&nbsp;nám pán, ktorý chcel vybrať šteniatko pre mamu, dôchodkyňu. Neodporučili sme mu ho. Stará pani by nemala dostatok energie na jeho venčenie, správnu socializáciu a výchovu. Vybrala by som staršieho, dospelého psa, ktorý je kľudnejší, nie je až tak náročný na pohyb a neťahá na vôdzke.“&nbsp;

Osudy zvierat, ktoré si našli útočisko v&nbsp;psom útulku sú občas veľmi smutné: „Jeden psík, voláme ho Rexo, k&nbsp;nám prišiel sám. Pripojil sa k&nbsp;inému psovi počas venčenia. Tak sme si ho zobrali, lebo nebol čipovaný a nikomu očividne nechýbal.“&nbsp;

Cestu do útulku si našli aj šteniatka. Narodili sa v rómskej osade. Bolo ich osem, ich mamina Beky ich porodila medzi odpadkami. Pracovníčku útulku zavolali do osady jej obyvatelia s&nbsp;tým, že si má pre ne prísť.<a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/skutocne-pribehy/zena-ktora-prekabatila-gestapo-irena-sendlerowa-zachranila-tisice-deti-pred-smrtou?itm_brand=zena" target="_blank"> To sa samozrejme nedalo urobiť bez ich mamy. </a>Tak bolo jasné, že Beky poputuje do útulku tiež. A&nbsp;aký osud ich postretol? Tri z&nbsp;nich si už našli nový domov, ale zvyšné na svoju príležitosť len čakajú. Sú to „orieškovia“ a sú viac-menej čierni. Tak majú smolu. Lebo čierne zvieratá ľudia nechcú. Vyberajú očami...&nbsp;

Ľudia dávajú prednosť šteniatkam, ktoré mnohokrát skončia po pár rokoch v útulku. Pretože ľudia zistia, že vyžadujú veľa času a energie. Smutná realita. Dospelé psy v útulku (alebo dospelí útulkáči) však nie sú o nič horší ako tie rozkošné šteniatka, ba práve naopak! Za mňa sú odrastené šteniatka alebo aj dospelé psy lepšie. Sú to „hotové psy". Poznáme ich povahu, znášanlivosť s ostatnými psami, ich plusy a občas aj mínusy. Samozrejme, mínusy sa väčšinou dajú úplne odstrániť alebo minimálne zlepšiť. Viem, o čom hovorím. Moja adoptovaná Žolka bola veľmi zlá na psov, štekala a vrčala na každého. To bolo jediné mínus na ktorý som pozerala pri jej adopcii. Nebol to jej vek, ani vzhľad. S manželom sme na nej pracovali a po mesiaci či dvoch jej nepriateľské správanie úplne vymizlo. 

Šteniatko či dospelého psa?

Najstarším psom v&nbsp;útulku je Dante. „Malý Dantík je u&nbsp;nás už osem rokov. Je to obyčajný čierny psík s bielym fľakom na hrudi. Taký po kolená,“ rozpráva Karolína. A vlastne je tam celé tie roky s tým, že si ho nikdy nikto nevšimol. Dante totiž nemá rád cyklistov ani kolobežkárov. Beží za nimi. „Je to možno jeho mínus, ale aj tak si myslím, že by si ho mohla nájsť nejaká staršia žena, ktorá žije v domčeku so záhradou. Dantík by mal tak obľúbený pohyb na záhrade, ale teplý peliešok vnútri pri svojej majiteľke. Dante miluje škrabkanie a&nbsp;prechádzky a za piškótu urobí všetko...“ Žiaľ, Dante ako keby to už v&nbsp;útulku vzdával. Má asi 11 rokov a možno už ani nedúfa, že sa dočká iného domova...&nbsp;

Naopak, šťastie sa usmialo na iného psíka, <a rel="noopener" href="https://www.instagram.com/utulok_nadej/" target="_blank">ktorý bol v útulku cez dva roky.</a> Bol to nemecký ovčiak Dinko. Zomrel mu majiteľ. Bol smutný a&nbsp;opustený. Na nové prostredie si nevedel zvyknúť a&nbsp;hrozilo, že od žiaľu uhynie. V útulku začal zo dňa na deň viac a&nbsp;viac chradnúť. Prestával jesť, rapídne schudol: „Malo to veľmi rýchly priebeh. Dali sme na facebook výzvu a pokúsili sme sa ho zachrániť,“ spomína Karolína. Podarilo sa! Domov si našiel v&nbsp;Čechách u&nbsp;milého pána, ktorý sa do Dinka ihneď zamiloval. ...a&nbsp;Dinko mu náklonnosť opätoval. A&nbsp;ako sa má dnes? Nesťažuje sa! V&nbsp;novom domove ho čakala psia kamarátka a mačky, ktoré vraj neustále naháňa.&nbsp;

Smutný je žiaľ príbeh zanedbaného maltezáka Benita. Do útulku prišiel špinavý a dredmi až po zem. 13-ročný Benito nemá dodnes rád manipuláciu, dokonca aj postroj mu vie nasadiť jediná opatrovateľka. Tak je v&nbsp;útulku už viac ako 3 roky.&nbsp;

Mnohé zvieratá, ktoré našli svoj dočasný domov v&nbsp;útulku, si prešli peklom. Dôkazom môže byť aj pes Rony. „Po príchode do útulku bol agresívny, nebezpečný, časom si však všetky opatrovateľky obľúbil a miluje od nich pohladenie. Avšak pri nových ľuďoch je opatrnejší a nemá rád rýchle pohyby, pretože z minulosti očakával úder. Veľmi by sme mu dopriali novú majiteľku, ktorá by si našla cestu k Ronymu a Rony k nej tiež,“ dozvedáme sa.

Pes Sanel si zasa našiel domov takmer po troch rokoch. V&nbsp;útulku bol presne 35 mesiacov. Záchranári ho našli v&nbsp;osade v zúboženom stave. „Vychudnutý, zablšený a&nbsp;špinavý pes bol na tom zle fyzicky aj psychicky. Bál sa ľudí a&nbsp;ťažko si zvykal na pohladenie. Počas pobytu v útulku sa Sanel začal meniť. Pochopil, že je v bezpečí a začal otvárať svoje srdce ľuďom...”

V útulku Nádej má teraz domov približne 50 psov, ktorí čakajú na svojho nového majiteľa dlhé mesiace, niektorí až roky. Dočkajú sa? 

Kruté osudy najlepších priateľov človeka. Pomôžete im nájsť nový domov?

Autor článku

Marcela Martinková

Výber pre vás

Kruté osudy najlepších priateľov človeka. Pomôžete im nájsť nový domov?

Autor článku

Marcela Martinková

Súvisiace články

Iveta Malachovská šokuje: Každý deň sa lúčime, akoby bol posledný!

Trinásta komnata Juraja Loja otvorená: Alkohol, depresie a myšlienky na samovraždu!

Máte na účte len pár eur do výplaty? Tento krízový plán vám pomôže prežiť a ušetriť

Výber pre vás