Maca

Písal sa 5. máj 2022. Adriana bola pár dní po operácii oka, tak zvažovali, či na výlet s „bonusom“ vôbec pôjdu. Peter však po motorke veľmi túžil a&nbsp;Adriana chcela, aby bol šťastný. 

Krásna zelená Kawasaki bola motorka podľa Petrových predstáv. Vybral sa ju „omrknúť“ aj s&nbsp;Adrianou autom a s&nbsp;jej bývalým majiteľom si tľapol. Po vydarenom obchode sa vybrali domov. Peter na motorke, Adriana v&nbsp;aute. Cesta bola dlhá a&nbsp;to sa asi 1,5 hodiny vliekli v&nbsp;kolóne sedemdesiatkou. Adriana vraví, že im to neprekážalo, lebo sa nikam neponáhľali a&nbsp;cestu, po ktorej išli, nepoznali. 

„Všetko išlo dobre, až kým nás nepredbehol mladík na bielom aute. Jazdil arogantne – až tak, že všetci v&nbsp;kolóne museli rázne v&nbsp;sekunde zabrzdiť. Urobil to a ušiel preč. My, čo sme boli na autách, sme to zvládli a ubrzdili. Ale Peter na motorke nie.“ Petrovi aj jeho rodine sa v&nbsp;tom okamihu zmenil život. „Počula som len buchnutie,“ spomína Adriana. „Pozrela som sa pred seba. Nenarazila som. Pozrela som okom do spätného zrkadla a&nbsp;videla som, ako Peter práve vyletel z&nbsp;motorky na cestu.“&nbsp; &nbsp;

Nehoda bola natoľko vážna, že museli zasahovať leteckí záchranári a&nbsp;dorazila aj sanitka. Tá Petra odviezla na blízke ihrisko, odkiaľ ho transportovali vrtuľníkom do Banskej Bystrice. Adriana vraví: „Sekundy, minúty, hodiny... Vlieklo sa to a&nbsp;ja som ani nevedela, či vôbec prežil. Ihneď po dopade na asfalt totiž manžel upadol do bezvedomia. V&nbsp;sanitke nemali vybavenie na intubáciu, ale dýchal. Videla som len prilietajúci vrtuľník a&nbsp;neskôr ako odlieta. Nič viac.“

Čas sa vliekol. Adrianu čakalo nekonečné vypočúvanie a&nbsp;dokumentovanie toho, čo sa stalo. Obhliadka miesta nehody, ale aj zabezpečenie odvozu auta aj&nbsp;motorky v&nbsp;čase, keď Adriana nevedela, či jej manžel nehodu prežil. Keď sa všetko skončilo, do nemocnice ju za Petrom odviezla žena, čo uviazla v kolízii pred ňou. Zostala pri nej celý čas a&nbsp;podporovala ju.

Po príchode do nemocnice čakala Adrianu&nbsp;krutá realita. Lekári jej konečne povedali, čo sa stalo jej manželovi. Verdikt bol krutý - opuch a krvácanie do mozgu. Nezostávalo im vraj nič iné, len ho uviesť do umelého spánku. „Nasledovali dni, kedy som sa o&nbsp;jeho stave dozvedala len cez telefón. Neustále ho lekári držali v&nbsp;umelom spánku s&nbsp;tým, že ho pomaly začnú preberať s&nbsp;vierou, že to bude dobré.“

Aj Adriana verila, že sa preberie. Žiaľ, stalo sa niečo, na čo by nepomyslela ani v&nbsp;najhoršom sne. Peter upadol do kómy. Čas ubiehal. Po piatich dňoch od nehody bol dostatočne stabilný na transport do domovskej nemocnice v&nbsp;Nových Zámkoch na kliniku intenzívnej medicíny. „Každý deň som pri ňom trávila maximum času, čo sa dalo, aj keď mi lekári dovolili len jedinú hodinu,“ vraví Adriana.

„Rozprávala som sa s&nbsp;ním, hovorila som mu, čo sa s&nbsp;nami deje, ako sa majú deti a z&nbsp;mobilu som mu prehrávala pozdravy od nich. A&nbsp;on nič.“ Ubehli tri týždne. Peter sa napokon prebral z&nbsp;kómy, z&nbsp;ktorej podľa lekárov nemal šancu zobudiť sa a začal komunikovať pomocou oka: „Vedel odpovedať na otázky tým, že ho zatváral a&nbsp;otváral. Neskôr sa mu rozhýbala ruka aj noha, tak mi vedel zamávať, keď som odchádzala.“&nbsp;

Zdalo sa, že je všetko na dobrej ceste, tak lekári Petra previezli na oddelenie neurológie, aby mohol začať s rehabilitáciou. Napredoval pekne, až kým neprišla infekcia močových ciest, ktorú sprevádzali vysoké horúčky. Pokroky zaostali. Z&nbsp;jednotky intenzívnej starostlivosti ho časom preložili na štandardnú izbu, tu sa mu už nedostávalo toľko opatery, tak aj jeho reakcie na liečbu boli vraj poslabšie. Pár dní pred plánovaným prepustením domov, dostal opäť infekciu močových ciest a&nbsp;k&nbsp;nej ako „bonus“ aj zápal pľúc. Nasledovala 2-týždňová antibiotická liečba. 

Do domáceho liečenia ho z&nbsp;nemocnice prepustili štvrtého augusta. Adriana vraví: „Teraz doma leží môj milovaný, plne imobilný manžel. Je v&nbsp;plienkach a so sondou na kŕmenie zavedenou priamo do brucha,&nbsp;bez schopnosti rozprávať.“ Jeho vedomie je čoraz slabšie, na rehabilitácie ho v&nbsp;takomto stave nikde nechcú prijať. Svetielkom nádeje pre Adrianu aj Petra sú dobrí ľudia, ktorí im prispeli vo verejnej zbierke. „Takto nám svitá iskrička nádeje, lebo verím, že sa mi manžel časom uzdraví.“&nbsp;

Osudná nehoda však zmenila život nielen Petrovi, ale celej jeho rodine. Pred jazdou na vytúženej motorke bol pozorný otec troch detí. Dnes potrebuje pomoc od najbližších on. A&nbsp;čo deti? S&nbsp;otcovým stavom sa vyrovnalo každé po svojom: „Predstavte si 8-ročné dievčatko, ktoré tatinkovi dáva cez striekačku do gastro sondy vodu. Áno, u&nbsp;nás sa to deje,“ vraví Adriana. „Našťastie sa Tamarka nezľakla a pomáha. Aby sa tatinko čím skôr uzdravil.“ A&nbsp;Petrov syn Riči? Občas k nemu pribehne,&nbsp;porozpráva mu, čo sa deje v&nbsp;počítačovej hre a večer mu zaželá krásne sníčky.

Najstaršia dcéra Viki už má 17 rokov a vníma všetko inak. „Je z&nbsp;prvého manželstva, ale aj tak nás má rada,“ vraví Adriana, ktorá je na pokraji so silami: „Je to ťažké. Deň čo deň plačem. Neviem, čo bude, ako to zvládneme a ako dosiahneme, aby sa Peter dal opäť do poriadku.“ Desí ju budúcnosť. „Ako zvládnem starostlivosť o&nbsp;manžela a o&nbsp;deti? Ako budem chodiť do práce a z&nbsp;čoho budeme žiť? Toto je naša súčasnosť. Ale musíme dúfať, že budúcnosť bude oveľa lepšia...“

Opäť úradoval arogantný vodič! Petra pripútal na lôžko, možno sa už nikdy nepostaví

Výber pre vás

Opäť úradoval arogantný vodič! Petra pripútal na lôžko, možno sa už nikdy nepostaví

Súvisiace články

Maskér filmových hviezd: Nemám chuť púšťať sa do „živých“ zážitkov z pitevne

Dvakrát musela porodiť mŕtve bábätká, no boj o dieťa nevzdala. Zázraky sa dejú

S loptičkami jej to ide! Lenka prekročila vlastné hranice a ukázala toto

Takmer zomrela, dnes pomáha deťom s podobnou diagnózou

Písal o nej aj britský denník The Guardian. Čím bola táto babička taká výnimočná?

Prežila nehodu aj rakovinu. Čo Libuša ešte od života očakáva?

Výber pre vás