(33) je žena, ktorá vám môže úplne zmeniť identitu... Pochádza z Nových Zámkov, ale v 15 rokoch prišla študovať do Bratislavy na strednú umeleckú školu. Vyštudovala odbor reštaurovanie, časom však zistila, že to nebolo správne rozhodnutie. „Veľmi sa bojím výšok a prvá prax v teréne, kde som musela pracovať na lešení, ma utvrdila v tom, že musím zmeniť odbor,“ hovorí Radka. Bolo to strašné. Vždy keď sa niekto pohol a lešenie sa začalo hýbať, padali jej štetce z rúk a tŕpli nohy. Prvá zákazka Dlho nemusela zvažovať, ktorým smerom sa uberie. Spomína: „Voľba, ktorý odbor si zvolím, bola jasná. Vždy ma to ťahalo k textilu.“ Na vysokej škole už nezaváhala, a tak dnes robí, čo ju baví. S manželom a so synom žijú v Čunove. Ticho a pokoj pri vode si pochvaľujú. „Manžel je vodák, vodu máme na skok a hlavne je tu pokoj na tvorbu, čo sa páči zas mne.“

A tak môže Radka vymýšľať masky a kostýmy od výmyslu sveta. K ich výrobe sa dostala ešte počas vysokej školy, keď dostali ponuku navrhnúť kostým do reklamy. „Obliekali sme sochu nadľudských rozmerov. Ja som vyrábala morskú pannu s obrovskou plutvou a záchranárku v červených plavkách ako z Baywatchu. Nakoniec som si v tej reklame aj zahrala a nafotila fotky na bilbord. Asi vtedy sa objavila myšlienka, že toto je práca, ktorú chcem robiť.“

Kostým do telky Pri každom novom kostýme mala Radka strach, či sa bude klientovi páčiť a či prežije náročné podmienky pri natáčaní alebo vystúpení. Vždy si dala nejaký cieľ a snažila sa ho splniť. Keď sa jej narodil syn Teo a začali spolu pozerať rozprávky, vravela si, že by chcela vyrábať kostýmy a malý by sa na ne pozeral v telke. Neprešiel ani rok a stalo sa to skutočnosťou. Vyrábala kostýmy a kulisy pre Paci Pac, a tak ich spolu obdivujú na obrazovke. Vysnívaná práca Zdá sa, že Radka sa v úlohe kostýmovej výtvarníčky našla a nevie si predstaviť, že by sedela v kancelárii za počítačom a chodila každý deň do tej istej práce. „Myslím, že som sa vždy chcela venovať umeniu. Nespomínam si, že by som chcela byť smetiarka či policajtka, ako to u malých detí býva.“ Pohrávala sa aj s myšlienkou byť veterinárkou. „Mám veľmi rada zvieratá, ale keď mi mama vysvetlila, že by som ich musela aj liečiť, pichať injekcie a nielen hladkať a hrať sa s nimi, prešlo ma to. Pri pohľade na krv odpadávam.“ Vysávač v pohotovosti Radke za tie roky prešlo pod rukami mnoho kostýmov a každý je svojím spôsobom nezvyčajný. „Často mi zavolajú a spýtajú sa, či by som to vedela spraviť. A ja na to, vyskúšam a uvidím,“ smeje sa Radka. Keď vyrábala maskota pre motorkárov, mala len obmedzený čas a podmienku, aby mal na hlave veľkú prilbu s nepriehľadným plexisklom.

„Mala som na to veľmi málo času. Takmer celý deň mi trvalo ohnúť sklo do požadovaného tvaru tak, aby neprasklo.“ A tak experimentovala. Vyskúšala fén, žehličku, rúru, až zabodovala s teplovzdušnou pištoľou. Keď zasa vyrába rekvizity z polystyrénu, má o „zábavu“ postarané. „Nemám vlastný ateliér, preto väčšinu vecí robím v obývačke alebo v garáži. A práca s polystyrénom vždy poteší – hlavne pri upratovaní.“ Zdĺhavá práca Ako dlho trvá Radke výroba bežnej masky alebo kostýmu? „Ak môžem pracovať každý deň aspoň štyri hodiny, tak asi dva týždne. Ale závisí to aj od náročnosti a materiálu.“ Po zadaní od klienta najskôr nakreslí dva až tri návrhy a urobí cenovú ponuku. Pri nej sa vraj vždy zapotí. Najzložitejšie je spraviť molitanový základ, ktorý nareže a potom zlepí do požadovaného tvaru.

Dôležité je, aby hlava nebola ťažká a bola správne vycentrovaná. Keď je základ hotový, obaľuje ho do vatelínu, aby zjemnila tvary a aby látka, ktorá lemuje molitan, mala pekné prechody. Najviac Radku bavia detaily. Väčšinou ich sprejuje alebo skladá z kúskov látok. Žiadna tragédia... Ak sa náhodou niečo pokazí, keď maskot čaká na prvé vystúpenie, treba improvizovať. „Raz sa párala nášivka na chrbte a potrebovala som ju za pochodu opraviť. A tak som prišila športové sako o košeľu. Nebolo to nič tragické. Zistili sme to až po televíznom prenose, keď sa chcel spevák vyzliecť.“

Raz, tesne pred vystúpením spálila košeľu. Našťastie bielu, takže sa dala ľahko nahradiť. „Nemyslím, že to bola len moja vina. Keďže košeľa bola dlho v sušičke, vlákna boli oslabené a nejako sa tam tá diera spravila sama,“ vysvetľuje s úsmevom Radka. SuperStar aj ozruta Radka pripravovala kostýmy aj pre mladých nádejných spevákov. „Bolo to konkrétne pre to kolo SuperStar, keď zvíťazil Lukáš Adamec. Popri tejto robote som robila aj bakalársku prácu. Pamätám sa, že to bolo časovo dosť náročné. Asi dve noci som kamienkovala Lukášovi na sako pištoľ a lebku. Bolo to pred rockovým kolom súťaže.“

Narobila sa aj na kostýme, ktorý sa za malý rozhodne nedal považovať. Bol to dinosaurus a meral viac ako päť metrov. Vyrobili ho z dutých trubiek obalených látkou. Vnútri konštrukcie sa ukrývali dvaja herci. Jeden ovládal hlavu a druhý chvost. Robila aj žirafu na chodúľoch, tá zas bola poriadne vysoká.Kostým ninja korytnačky zas vyrobila pre slovenského rapera Separa. Pôvodne mala byť na pódiu len päť minút – počas krstu cédečka, ale napokon s raperom precestovala celú koncertnú šnúru a natočila s ním aj DVD. Obľúbený psík Niektoré Radkine výtvory si obľúbil aj jej syn. Nedávno robila maskota na detský festival – veľkého sivého psa. „Teo sa s jeho hlavou hrával aj doma. Vždy si skúša veci, ktoré vyrábam. Keďže sú veľké, trčia mu len nohy. Ale tohto psa si zvlášť obľúbil, lebo je vyrobený z jemnej plyšovej látky.“

Keď prišli na festival, Teo maxipsa zbadal a Radka mala hodinový problém dostať ho na koncert. Stále chodil za maskotom a objímal ho. Vtipné bolo, že človek, čo v kostýme chodil, netušil, že je to jeho kamoš ešte z výroby a stále mu vravel, že ho vyrábala jeho maminka a nechcel ho pustiť. Lepidlo? Došlo... Keď čas tlačí, z maminky sa občas stane kostymérka pracujúca aj po nociach. „Uf, už nie raz sa mi stalo, že som začala ráno a skončila, keď znovu svitalo. Ale mám dobrú školu. Pracovala som niekoľko rokov v eventovej agentúre, kde je pravidlo, že včera bolo neskoro.“ Teraz sa Radka snaží nastaviť si to s klientmi tak, aby nerobila v strese a na poslednú chvíľu. Bolo by to na úkor kvality, keďže lepidlá, s ktorými pracuje, potrebujú čas na schnutie.

Preto sa môže stať, že jej dôjde lepidlo alebo niť, keď to najmenej čaká. „Lepidlo mi dochádza stále. Môj manžel sa ma pýta, prečo si ho nekupujem na litre, ale vždy len plechovku-dve. Takisto mi vždy doma chýba biela niť a ostré nožnice. Nemám na to vysvetlenie,“ dodáva s úsmevom Radka. Autor: Marcela Martinková Foto: Archív R. D.

Pripravovala kostýmy pre finalistov Česko Slovenskej SuperStar, bojí sa výšok a vie, čo komu pristane

Výber pre vás