Vo vydavateľstve pracuje ako redaktorka už 16 rokov.  Zaujíma sa nie len o osudy známych tvárí, ale aj o silné príbehy bežných ľudí. Okrem manžela má aj dve deti, tri mačky, mnoho akváriových rybičiek a svoju vlastnú "botanickú" záhradu...   

Marcela Martinková

Erika je sociálna manažérka, ktorá si k náročnej kariére pridala nečakané remeslo – rezbárstvo. A nejde len o obyčajné drevené výrobky! Jej precízne diela pomáhajú ľuďom po mŕtvici získať späť slobodu. Erika hovorí, že k životnému obratu ju priviedol silný moment uvedomenia, keď ju jej vlastné pocity v práci&nbsp; doslova prevalcovali – a zároveň vyprovokovali, aby konala...

Na svete je asi minimum ľudí, ktorí sa venujú rovnakému koníčku ako Erika. Vo svojej profesii spojila svoje dve lásky – túžbu pomáhať druhým a prácu s drevom. K tej ju od malička viedol jej otec a toho zasa jeho otec. Vôňa hoblín a šikovné ruky sa v ich rodine odovzdávajú po generáciách. „Drevo je organickou súčasťou snáď celého môjho života. Tento materiál nám dokáže ponúknuť omnoho viac, než len samotný vzhľad. Na dotyk je príjemné teplé, vytvára prirodzený kontakt s človekom ako so živým tvorom. Mnohokrát mi hovorí, čo sa v mojom vnútornom svete deje. Ručné práce sa stali nástrojom aj pri mojej manažérskej práci, keďže veľakrát potrebujem ventilovať životné príbehy klientov, s ktorými prichádzam denne do kontaktu,“ hovorí manažérka zariadení sociálnych služieb vo Vitalite v&nbsp;Lehniciach.

Práve tu a v jej dielničke, ktorú jej vybudoval manžel, sa fúzia dreva a jej empatie pretavila do poslania. „Prvá inšpirácia prišla vo chvíli, keď som si uvedomila, že vnímam, cítim a prežívam odkázanosť viac, ako je to bežnému človeku dané. V istom momente ma to prevalcovalo do takej miery, že som sa rozhodla s tým niečo urobiť. Do stavu odkázanosti sa postupom času dostaneme všetci, no nie je jedno, akou rýchlosťou a za akých podmienok,“ spomína na moment, kedy sa rozhodla z dreva vyrábať špeciálne ergoterapeutické pomôcky pre ľudí, ktorí následkom cievnej mozgovej príhody či úrazu prišli o hybnosť a ostali odkázaní na pomoc druhých. Jej ergoterapeutické pomôcky nie sú len nástrojmi, ale cestou k nezávislosti pre ľudí, ktorí po mŕtvici stratili <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/skutocne-pribehy/walter-summerford-muz-ktoreho-blesky-prenasledovali-az-za-hrob?itm_brand=zena" target="_blank">schopnosť vykonávať bežné činnosti.</a> Pre nás, zdravých, tak jednoduché zapnutie gombíka alebo zadanie PIN kódu v&nbsp;obchode, je pre nich ako zdolanie Mount Everstu. A to všetko im pomáha zvládnuť Erika a jej unikátne pomôcky, ktoré spájajú lásku, remeselnú zručnosť aj odborné poradenstvo lekárov. Tieto drobné zázraky z dreva vracajú pacientom nielen jemnú motoriku, ale aj pocit sebavedomia a slobody.

Schopnosť vcítiť sa Erike výrazne pomáha pri samotnom návrhu pomôcky. Aké to je v takomto zdravotnom stave postaviť sa k šatníkovej skrini a zvesiť oblečenie z vešiaka, vybrať peniaze z peňaženky, vyťukať PIN? Ktorý kĺb a sval je potrebné použiť? „Najväčšou výzvou je, ak za mnou prichádza lekár, opisuje mi stav pacienta a obracia sa na mňa s&nbsp;dôverou a očakávaním, že sa u mňa zrodí pomôcka, ktorá pomôže pri rehabilitácii jeho pacienta. Vysvetlí mi, ktorý kĺb a sval potrebuje rozcvičiť, no ja si to hneď premietnem do bežnej činnosti, ktorú človek denne vykonáva v domácom prostredí,“ dodáva, že občas sa prichytí, ako opakovane robí požadované pohyby dovtedy, kým pomôcku, ktorá zabezpečí nácvik týchto funkčných pohybov, nevymyslí.

„Pri vývoji pomôcok vedieme s&nbsp;Erikou intenzívny dialóg, nastavujeme spolu ich kritériá a&nbsp;vlastnosti - napríklad veľkosť, tvar, hrúbku, farbu, uhol, materiál. Keď dostaneme prototyp, otestujeme ho na pacientoch a&nbsp;ak je to potrebné, doladíme niektoré parametre pomôcky. Vždy vychádzame z&nbsp;toho, čo potrebujeme trénovať. Napríklad či chceme, aby pacient dokázal niečo chytiť - hrubý úchop, alebo potrebujeme zlepšovať jeho pinzetový úchop na menšie, tenšie predmety,“ ozrejmuje Marianna Hodosy, zástupkyňa primára Špecializovanej nemocnice Vitalita v&nbsp;Lehniciach a&nbsp;dodáva, že aj s kolegami z vlastných skúseností vidia, že používanie ergoterapeutických pomôcok má vplyv na <a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/skutocne-pribehy/mrtvica-mi-vzala-rec-no-nevzdala-som-sa-zivota-ani-svojich-deti?itm_brand=zena" target="_blank">zlepšenie jemnej motoriky pacientov</a>, koordinácie oko-ruka, jemných pohybov jednotlivých svalových skupín na ruke, prstoch, ale aj na zvyšovanie svalovej sily.

Výhodou je, že Erikine pomôcky sú vhodné nielen pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, zlomeninách, pri neuropatiách, ale aj pre zdravých seniorov, ktorí sa chcú udržiavať v&nbsp;dobrom stave v motorickej aj v kognitívnej oblasti – v pozornosti, sústredení a&nbsp;vytrvalosti.&nbsp; „Zámerne používam pestré farby, pretože tie sa často uboleným ľuďom pre ich zlý zdravotný stav a bolesť zo života vytrácajú,“ vraví Erika. Ako príklad uvádza „košieľku“, vďaka ktorej sa môžu vrátiť k spomienkam, ako kedysi ženy doma vyšívali, no pre zdravotný stav to už dnes nedokážu – precvičujú si tak nielen jemnú motoriku, ale vybavujú si aj príjemné chvíle z minulosti.&nbsp; &nbsp; Na nasledujúcej strane nájdete rozhovor so psychologičkou. Nájdete sa v jej slová aj vy?

Máte odvahu robiť veľké rozhodnutia? Ako na to, <a rel="noopener" href="https://www.ksebe.sk/?gad_source=1&amp;gclid=Cj0KCQiA-5a9BhCBARIsACwMkJ4oxLNNeUFeie1fiDgS7jQh38IOY9H0q3Bhc5FZuR2FxqFW1rjMVKgaAniBEALw_wcB" target="_blank">radí psychologička Lenka Jurčová</a>.&nbsp; &nbsp; &nbsp; Prečo sa ľudia často rozhodujú pre veľké životné zmeny okolo 40. alebo 50. roku života? V tomto veku dochádza k tzv. „strednému životnému bilancovaniu“. Človek si uvedomí, že približne polovica jeho života je za ním, a začne sa zamýšľať nad tým, či je spokojný s tým, čo dosiahol, a či mu doterajší spôsob života prináša naplnenie. Často prichádza k záveru, že potrebuje niečo zmeniť – či už v práci, v medziľudských vzťahoch alebo vo vlastných návykoch. V tomto období máme viac skúseností, jasnejšie priority a zvyčajne aj väčšiu odvahu konať. &nbsp; Čo človeka motivuje k tomu, aby začal odznova, či už v práci, vzťahoch alebo v záľubách? Najčastejšie je to pocit nenaplnenia alebo nudy, ktorý môže byť spojený s určitým stereotypom. Tento proces je prirodzený a zdravý, ak vedie k pozitívnym zmenám. Motiváciou môže byť aj túžba po osobnom raste, sebarealizácii či jednoducho potreba vyskúšať niečo nové.&nbsp;

Kde ľudia berú odvahu na tak zásadné zmeny? Odvaha prichádza často z vnútornej frustrácie a túžby po zmene. Risk tu samozrejme je, ale skúsenosti z doterajšieho života nás učia lepšie zvládať nepredvídané situácie. Navyše, čím viac máme pocit, že „už nemáme čo stratiť“, tým viac sa dokážeme odhodlať k riziku. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj podpora okolia. &nbsp; Čo sa stane, ak ignorujeme svoje vnútorné pocity a vyhýbame sa zmenám, ktoré by nám mohli prospieť? Potláčanie vnútorných pocitov môže viesť k frustrácii, stagnácii a v niektorých prípadoch dokonca k depresii či zdravotným problémom. Ak dlhodobo ignorujeme svoje potreby, začneme strácať energiu, motiváciu a chuť do života. &nbsp; Ľudia, ktorí urobili veľké zmeny v zrelom veku, ich často neľutujú. Čím to je? Je to tým, že zmeny sú zvyčajne výsledkom hlbokého sebapoznania. Keď si človek uvedomí, čo ho skutočne robí šťastným, zmena má často transformačný efekt – otvára nové možnosti, prináša pocit slobody a naplnenia.

Z manažérky rezbárka: Zmena prišla u Eriky vo chvíli, keď ju prevalcovali jej vlastné pocity...

Autor článku

Marcela Martinková

Výber pre vás

Z manažérky rezbárka: Zmena prišla u Eriky vo chvíli, keď ju prevalcovali jej vlastné pocity...

Autor článku

Marcela Martinková

Súvisiace články

Zlom v živote Mira Jaroša! Po smrti mamy šokuje – ÚTEK na Maldivy a veľké TAJOMSTVO!

Milan Ondrík vyzeral úplne inak! Drsný mafián na plátne, ale v minulosti? Neuveríte...

KVÍZ: Naozaj viete šetriť, alebo len tak míňate peniaze? Zistite to!

Výber pre vás