Vo vydavateľstve pracuje ako redaktorka už 16 rokov.  Zaujíma sa nie len o osudy známych tvárí, ale aj o silné príbehy bežných ľudí. Okrem manžela má aj dve deti, tri mačky, mnoho akváriových rybičiek a svoju vlastnú "botanickú" záhradu...   

Marcela Martinková

Marienka, ako ju doma volali, mala len 13 rokov, keď spievala známemu zberateľovi piesní profesorovi Plickovi, v šestnástich bola spoluzakladateľkou Folklórneho súboru Hôra Rejdová a&nbsp;odvtedy sa nezastavila. 

„Mamka je aktívna aj teraz,“ povedala o&nbsp;nej dcéra Jana Kyselová. „Takmer 20 rokov zbierala a spisovala starodávne rejdovské piesne, ktoré sa do knižnej podoby pripravujú už na vydanie a ďalej píše svoje pamäti o&nbsp;Rejdovej, tak chystá svoju druhú knihu. Súčasne pomáha mnohým folklórnym súborom a skupinám pri zostavovaní choreografie, je nápomocná pri obliekaní do kroja, navštevujú ju študenti píšuci svoje seminárne, či diplomové práce...“ Keď mala pani Mária 81 rokov, bola jednou z konferencierok na galaprograme vo Východnej, o dva roky neskôr na jej príbehu postavili program vo Východnej a v Heľpe, kde aj spievala a&nbsp;má za sebou aj mnoho iných umeleckých vystúpení. Tak nečudo, že aktívna babička získala viac ako 200 diplomov a ocenení.

„Naša mamka mala to šťastie, že sa narodila do speváckej rodiny a vydala sa za úžasného muža, ktorý jej záľubu v spievaní nielen podporoval, ale bol na našu mamku aj hrdý,“ vraví Jana. Ale poďme pekne poporiadku: „Mamka spieva od malička, vlastne odkedy si pamätá na svoje detstvo,“ vraví. Ale to prvé posmelenie prišlo úplnou náhodou. Len tak si pospevovala doma na dvore a zo „spodnej kuchyne“ vybehol nájomník - stolár ujo Goliaš: „Marinko to spievaš ty? Ja som se nazdau že to obecný rozhlas,“ vybafol na ňu. Ona totiž v tom čase obdivovala folklórnu speváčku Janku Guzovú a spievala si všetky jej piesne. Postavila sa pred zrkadlo, položila si na hlavu bratov klobúk a vyspevovala, čo jej hrdlo stačilo.

Prvé uznania teda prišli od susedov a známych, ale aj od jej učiteľky, ktorá ju ako malé dievča nechala spievať počas osláv prvého mája v&nbsp;Dobšinej a&nbsp;neskôr aj na mnohých iných vystúpeniach. Pre malú Marinku to boli prvé skúsenosti s publikom aj na pódiu, ale asi najväčší zlom v jej speváckej kariére nastal, keď bol v roku 1953 založený folklórny súbor Hôra. „Zhodou okolností stál pri jeho zrode náš ocko, Ján Brdársky,“ pokračuje v&nbsp;rozprávaní Máriina dcéra Jana. „Ocko bol v&nbsp;tom čase účtovníkom na miestnom úrade a keď prišiel Ján Krišťák s myšlienkou založiť súbor, ocko mu bol vo všetkom nápomocný a to ešte nevedel, že sólistka bude raz jeho manželkou.“

Jana vraví, že jej otec bol na mamku tak hrdý, že hneď po svadbe sa chcel spolu s ňou presťahovať do Bratislavy, aby mala viac možností spievať. No ťažké a smutné udalosti v rodine im to v tom čase zmarili: „Spomínam si na príhodu, keď už ležal v nemocnici pár mesiacov pred smrťou a vedľa neho bol ujko z&nbsp;Vlachova. Ocko bol taký pyšný, že ujo pozná mamku, že ju poprosil, aby mu tam v nemocnici zaspievala...“

Jana rozpráva, že jej mamka stála nielen pri zrode folklórneho súboru, ale aj pri rozhodnutí, že amfiteáter postavia v Rejdovej. Bolo to v čase, kedy sa rušili slávnosti v&nbsp;Betliari a&nbsp;kompetentní zisťovali, či má Rejdová vhodné miesto na jeho vybudovanie. Žiaľ, nevyzeralo to preň príliš ružovo. Keď totiž naposledy zasadala okresná komisia, zdalo sa, že z toho nebude nič. A&nbsp;keď predsedovi vtedajšieho Miestneho národného výboru dochádzali argumenty, prečo sa má stavať akurát u nich, napadlo mu zavolať práve Máriu, ktorá upratovala vo vedľajšej miestnosti: „Marin, hybaj skoro aj ty ešče dačo povedat, bo nam blizo autot nepovoľa postavit“, povedal jej. A&nbsp;Mária? So svojimi argumentami presvedčila „pánov z okresu“ za pár minút a&nbsp;možno im aj zaspievala.

Vystúpení, ocenení a víťazstiev má za roky spievania babička neúrekom a&nbsp;príhody sa jej v&nbsp; pestrom živote tiež kopia. Keď bola pozvaná vystúpiť v galaprograme Tretieho ročníka súťaže GRAND PRIX Svetozára Stračinu a prišla na generálku, bolo tam nachystaných 5 cimbalov pre 5 kapiel. Rozhliadla sa po pódiu a vraví: „Ktovie, ktorí muzikanti mi budú hrať!“ Na to jej režisér programu vysvetlil, že ona predsa muzikantov k&nbsp;spevu nepotrebuje. Sen o&nbsp;hudobnom sprievode sa jej teda vtedy nesplnil, ale napriek tomu si&nbsp;neskôr zaspievala s&nbsp;kapelou na pódiu viackrát.

Režiséri si totiž Janinu mamku pozývali na predstavenia najmä pre jej nezameniteľný hlas vhodný pre spev balád, lebo práve ona dokáže náročnú pieseň zaspievať bez hudby a hocikedy aj bez prípravy. „...a verte, že mamka takto mnohým režisérom po tom, ako sa na vystúpenie nedostavil zazmluvnený spevák, vytrhla tŕň z&nbsp;päty.“

Babička Mária je známa aj ako ľudová rozprávačka, na celoslovenskej súťaži v ľudovom rozprávaní v Lodne získala 2-krát po sebe druhé miesto, niekoľkokrát konferovala Rok na Gemeri v Rožňave, či galaprogram folklórnych slávností vo Východnej.

„Mamka má úžasný dar vedieť hneď zareagovať a povedať príhovor, či vinš. Takýto zážitok máme na folklórnom festivale v Detve, keď na recepcii z príležitosti 80-tich narodenín pána Nosáľa práve ona predniesla slávnostný prípitok. A nielen jemu, leto tam bol aj iný vzácny hosť. Meninovým vinšom potešila aj prezidenta Gašparoviča,“ vraví Jana. Pekné gesto časom prejavil aj samotný prezident, keď o pár mesiacov neskôr poslal pozdrav a&nbsp;poďakovanie. Ten predniesol člen jeho tímu priamo na pódiu v Rejdovej.

Že spev je pre babičku Máriu životom, dokazuje aj kedykoľvek doma. Spieva totiž vždy a&nbsp;všade a dokonca aj zo sna. Spievala dokonca aj so sadrou na nohe a&nbsp;zvíťazila. Bolo to ešte v&nbsp;roku 1984 na celoslovenskej súťaži, alebo vo Východnej dva mesiace po operácii kolena s paličkou ledva dokrivkala pod pódium: „My pri televíznych obrazovkách sme len s údivom pozerali, ako na zahájenie a ukončenie galaprogramu vystúpila pred divákov iba za doprovodu moderátorky. A potom že hudba lieči. Asi fakt lieči,“ smeje sa Jana.

O&nbsp;Márii je známe, že si zapamätá každú pieseň na prvé počutie, ale zaujímavé je, že si pamätá ešte aj každé jedno vystúpenie, a pamätá si nielen to, čo ona spievala, ale aj všetkých účinkujúcich, kto vtedy s ňou účinkoval, kto program režíroval, ale aj to, kto akú pieseň spieval. Babička Mária však nezaháľa ani teraz. Po svojej sedemdesiatke vydala svoje prvé CD s&nbsp;ľudovou hudbou Ondreja Molotu a&nbsp;keď jeje bolo viac, ako 80 rokov, jej fanúšička z Rimavskej Soboty vydala druhé cédečko s&nbsp;názvom „A v Rejdovej pri četerni“. Mária tiež zozbierala piesne z Rejdovej, väčšinu ide o staré zabudnuté balady, ak sa podarí, do konca roka vyjdú knižne, a teraz píše svoje pamäti, príhody, ktoré sa v Rejdovej stali, ale aj spisuje zvyky a tradície, aké sa robili pri danej príležitosti, či obradoch v&nbsp;dedine.

Zázračná babička rúca mýty! Lebo spev a hudbu miluje!

Autor článku

Marcela Martinková

Výber pre vás

Zázračná babička rúca mýty! Lebo spev a hudbu miluje!

Autor článku

Marcela Martinková

Súvisiace články

Chcete prísť na návštevu? Veronika Žilková zverejnila svoju adresu... Prečo tak provokuje?

Kto splodil nemanželské dieťa? Utajené prešľapy celebrít...

Barbora Krajčírová ukázala dcéru. Kam si spolu vyrazili?

Nela Pocisková ukázala hriešne telo bohyne! Uff, Tůmovi môžeme len závidieť...

Veronika Zuzulová už zanedlho privedie na svet druhé dieťa!

Bojuje za dobrú vec. Marianna je lovkyňou životných príbehov...

Dominika Kavaschová na nevinnej fotografii. Toto (ne)prajníkov rozohnilo...

Keď rodičia zostarnú. Krátka príručka o starostlivosti o nich...

KVÍZ Kto to napísal? Otestujte si svoje znalosti o slávnych autoroch!

Výber pre vás